Karolínka chce behať so svojím bratčekom

Dňa 18. 1. 2009 uzreli svetlo sveta Karolínka so svojím bračekom dvojčaťom Oliverom . Na tento svet sa poponáhľali o dva mesiace skôr . V nemocnici sme pobudli dlhých 5 týždňov , kde sme krásne prospievali a tak nič nenasvedčovalo tomu , že by nás čakali nejaké problémy.
Po prepustení z nemocnice sa začal kolotoč lekárskych vyšetrení, nebol týždeň aby sme aspoň dvakrát neboli u nejakého lekára. S Oliverom som už od pôrodnice cvičila Vojtovú metódu a pri vyšetrení u neurologičky v štyroch mesiacoch sa jej niečo nezdalo na Karolínke , poslala nás na rehabilitačné, a tak som už s obidvoma doma 3x denne cvičila. Keď mala Karolínka 8 mesiacov, konečne sa jej podarilo pretočiť z chrbátika na bruško a začala sa naťahovať za hračkou. Jej braček bol šikovnejší, ten sa už v 10-tich mesiacoch plazil, v roku začal štvornožkovať a v 15-tich mesiacoch prišla samostatné chôdza a ukončenie rehabilitácie. V roku sme boli opäť u neurologičky a tam prvýkrát padla diagnóza detská mozgová obrna (DMO), nožičky mala Karolínka napäté, vystreté. Začínala sa plaziť, ale nožičky ťahala iba za sebou. Dostali sme injekcie na podporu mozgovej činnosti a začali sme navštevovať plavecký kurz. Potom Karolínka ožila, konečne sa dostala na štyri a v 16-tich mesiacoch konečne začala štvornožkovať.
V auguste 2010 čakala Karolínku prvá operácia, kde jej skorigovali strabizmus (škúlenie), všetko zvládla perfektne a v tom čase sa prvýkrát postavila aj pri nábytku. Našťastie je Karolínka po mentálnej stránke úplne v poriadku, začala rozprávať v roku a pol a aj ručičky ju celkom poslúchali. Len tie nožičky nie a nie povoliť spasticitu (napätie), tak sme si vybavili intenzívnu dvojtýžňovú rehabilitáciu v Martine, na ktorú sme nastúpili v novembri 2010, druhú sme si zopakovali vo februári 2011 a tretiu v októbri 2011. Ďalšia už nebola možná, lebo tam berú deti iba do 3 rokov.
A tak sme pre Karolínku hľadali ďalšie možnosti, ktoré by ju priblížili k samostatnej chôdzi. Po hľadaní na internete sme sa dozvedeli o Adeli terapii v Piešťanoch. Bohužiaľ, túto rehabilitáciu neprepláca žiadna poisťovňa a dvojtýždňová rehabilitácia vychádza na 3 000 €.
Tak sa začal kolotoč zháňania peňazí, vyhlásili sme zbierku a vďaka našim známym, priateľom aj úplne neznámym ľuďom sme vyzbierali dostatočnú sumu na to, aby v januári toho roku mohla Karolínka začať s rehabilitáciu v Piešťanoch.

V tom čase Karolínka prešla samostatne maximálne 6 krôčikov, aj to veľmi neistých. Už po týždni rehabilitácie sa začali prejavovať prvé výsledky, Karolínka bola pevnejšia, chôdza sa zlepšila, urobila viac krokov. Na konci rehabilitácie zvládala prejsť v obleku celú chodbu bez pomoci, so zastávkami a samostatným státím na mieste bez opory . Doma sa nám potom podarilo urobiť krásnych maličkých 40 krôčikov bez pomoci .
Túto terapiu by sme mali zopakovať aspoň 3x do roka, a tak opäť začína kolotoč zháňania peňazí.

Týmto chcem poprosiť všetkých ľudí , ktorí majú možnosť nás finančne podporiť , aby sme už čoskoro mohli opäť absolvovať rehabilitáciu v Adeli centre , a tak sa raz moja túžba stala skutočnosťou a ja som videla vykračovať Karolínku spolu so svojím bračekom .

Ďakujeme veľmi pekne .