Savio o.z.

Náš príbeh

Deti ulice túžia po prijatí, trvalých hodnotách a ľudskej podpore. Túžia byť chcené a milované, ako jednotlivci, ktorí majú právo viesť hodnotný život. Vyplňme prázdne miesta v ich živote spolu.

"V jeden daždivý májový večer zaklopal na naše dvere pätnásťročný chlapec. Bol celý zmoknutý a skrehnutý. Pýtal si kúsok chleba a nejaký kútik na spanie. Moja matka ho priviedla do kuchyne k ohnisku. Medzitým som sa ho spýtal, či chodí do školy, či má príbuznýcha čo robí. Povedal mi: „Som úbohá sirota. Prichádzam z Valsesie a hľadám si prácu. Mal som tri líry, ale už som ich minul, a prácu som nenašiel. Nemám už nič a nikoho“. „A teraz kam chceš ísť?“ „Neviem. Prosím vás, nechajte ma tu u vás niekde v kútiku prenocovať“.Ticho sa rozplakal. Aj moja matka plakala a ja som bol tiež veľmi dojatý." (zo života dona Bosca.)Deti ulice sú úplne odkázané samé na seba a bez akejkoľvek podpory dospelých vedú každý deň znovu a znovu svoj boj o prežitie. Keď sa ráno zobudia, nevedia, odkiaľ získajú nasledujúce jedlo, alebo či budú vôbec niečo jesť. Paradoxne je táto situácia, v porovnaní s tým, čo prežívali predtým, určitým zlepšením.Ich zdravie je neustále ohrozené. Ich sprievodcom sú podvýživa, násilie, zneužitie, drogy. Často majú rany po bitkách nožom, rôzne parazity, sexuálne prenosné choroby. Následkom rôznych bitiek (s políciou, pouličných bitiek) môžu byť trvale telesne postihnuté, následkom užívania drog aj mentálne zaostalé. Nakoľko ich policajti, strážnici, obchodníci, majitelia reštaurácií a pod. ich neustále vyháňajú, majú ľahký a nepravidelný spánok a často menia miesto. Uchyľujú sa ku smetiskám, kde sa prikryjú igelitom, do vrakov áut, latrín, vchodov domov, parkov, rúr kanálov... Väčšina ich však prespáva vo voľnom priestranstve, kde sú vystavené chladu a dažďom.Keďže vzdelanie predstavuje účasť a prijatie, veľký počet detí ulice túži chodiť do školy. V normálnych školách sa však cítia menejcenné, druhé deti sa im často vysmievajú kvôli im roztrhaným šatám, chýbajúcim školským pomôckam a pachu. V štátnych školách ich prezývajú „chokora“, čo znamená odpad. Prostitúcia je súčasť života dievčat na ulici. Predávajú sa za posteľ na jednu noc, ak nie sú zneužité chlapcami ulice alebo klientmi, ktorí „zabudnú“ zaplatiť. Sex je často protislužbou za ochranu skupinou detí ulice. U chlapcov nie sú dievčatá s určitými výnimkami vysoko cenené. Často sú malí chlapci nútení staršími chlapcami k homosexuálnym praktikám. Tragické na tom je, že mnohé deti odišli kvôli sexuálnemu zneužívaniu na ulicu, kde toto v iných formách pokračuje ďalej. Tak ich naďalej ohrozuje HIV/AIDS.Etnické konflikty nie sú v Afrike ničím nezvyčajným. Preto je prekvapivé, že tento jav sa nepremietol do života detí ulice. Viacerí sa domnievajú, že tvrdý život, ktorý spolu zdieľajú odsúva etnické predsudky a vytvára medzi deťmi solidaritu. 

SAVIO je slovenské občianske združenie, ktoré bolo založené v roku 2005 s cieľom podpory rozvojových a humanitárnych projektov. Podporuje aktívnu a dlhodobú prítomnosť Saleziánov dona Bosca a misijných dobrovoľníkov uprostred detí a mladých v núdzi. Pozdvihujeme životy detí a mladých žijúcich v biede, a zároveň poskytujeme ľuďom priestor na vyjadrenie solidarity a angažovanosť.V rámci rozvojových projektov prinášame deťom a mladým v núdzi dobrú výchovu a kvalitné vzdelanie podporou saleziánskeho misijného diela. Rozvíjame dobrovoľníctvo pre rozvojové krajiny a pre letné tábory určené chudobným deťom. Budujeme a rozvíjame spoluzodpovednosť ľudí na Slovensku za osudy ľudí žijúcich v biede. Zvyšujeme citlivosť na potreby druhých, podporovať zodpovedný prístup k životu aj priamo vo svojej najbližšej komunite.Od roku 2006 každoročne organizujeme zbierku Tehlička. Ide o pravidelné celoslovenské podujatie prebiehajúce v období pred Veľkou nocou. Cieľom zbierky je získať finančné prostriedky na podporu rozvojových projektov a tiež vzdelávať verejnosť o živote v chudobnejších krajinách a oblastiach sveta, formovať a viesť k spolupatričnosti a spoluzodpovednosti za svet.