Prvá rusínsko-slovenská škôlka v Prešove
Cieľ výzvy
Rozvojom materskej školy Kolysočka s výchovným jazykom rusínskym a slovenským chceme podporiť bilingválnosť detí rusínskych rodičov. Mnohí z nich so svojimi deťmi nehovoria doma po rusínsky hlavne preto, lebo žijú v zmiešaných slovensko-rusínskych manželstvách. Často aj preto, lebo hoc sú obidvaja Rusíni, nevyužívajú domáce prostredie ako príležitosť hovoriť so svojimi deťmi po rusínsky. My tento stav v našej jazykovej materskej škole chceme zmeniť a vychovať z detí minimálne bilingválne osobnosti. Chceme tak napomôcť k zachovaniu aktívnej rusínskej a rusínsky hovoriacej komunity, a živej diverzite národností v Prešove. Zároveň chceme pomôcť naštartovať život naších najmenších budovaním vzťahu k histórickým hodnotám, a k tráveniu čo najviac času v prírodnom prostredí.
Autor výzvy
Príbeh
Prvá rusínsko-slovenská škôlka v Prešove
Podporte prevádzku a rozvoj prvej rusínskej škôlky v Prešove. Vďaka Vašej podpore sa nám podarí postaviť preliezky pre deti, vytvoriť škôlke dobré meno tak aby mohla byť čo najskôr finančne samostatná, a zotrvať cez kritické obdobie prvých rokov prevádzky škôlky. Tentoraz sa na Vás obraciame aj s prosbou o podporu dobudovania zázemia a zariadenia pre dočanú ukrajinskú triedu pre deti utečenkýň z Ukrajiny, ktoré si našli dočasné útočisko v Prešov.e
Škôlka už je vybudovaná, spustená, a deti plačú keď majú ísť domov. Hovoria po rusínsky, slovensky, deti z Ukrajiny, samozrejme, po ukrajinsky, a chceme pridať angličtinu. Učia, spinkajú a hrajú sa v zachránenom Solivarskom dome a v prírodnom prostredí krásneho ovocného sadu. Naše starostlivé učiteľky majú kvalifikáciu aj na deti so špeciálnymi potrebami.
Pokračovaniu tohto sna môžte pomôcť práve touto zbierkou.
Prečo rusínska materská škola v Prešove?
Prešov je už oddávna kultúrnym centrum Rusínov. Pôsobia tu všetky profesionálne rusínske organizácie: Ústav rusínskeho jazyka a kultúry Prešovskej univerzity, Divadlo Alexandra Duchnoviča, Poddukelský umelecký ľudový súbor a Slovenské národné múzeum – Múzeum rusínskej kultúry. Zároveň si tu mnoho mladých Rusínov z celého Slovenska zakladá rodiny.
Je tu teda ideálne prostredie pre výchovu a vzdelanie rusínskej inteligencie. Zariadenia s vyučovacím jazykom rusínskym ale chýbajú.
Ako škôlka vznikla a kto za ňou stojí?
Po roku a pol intenzívneho snaženia nám v júni 2018 prišlo vyjadrenie o schválení sumy od Ministerstva pôdohospodárstva pre zriadenie MŠ Kolysočka. Kladné stanovisko ku prevádzke národnostnej škôlky prišlo i od mestského zastupiteľstva, primátorky, a Ministerstva školstva. Stavebnú firmu sme vybrali vo verejnej súťaži, a pustili sme sa do prestavby starého solivarského domu z roku 1900.
V jari 2021 sa prerábaný dom stavebne dokončil, v lete 2021 prebehol zápis do prvého roka škôlky, niektorí rodičia ešte darovali hračky, a škôlka sa otvorila koncertom rusínskej ľudovej hudby.
Organizáciou ktorá to zrealizovala je OZ Kolysočka - Kolíska. Na jej čele stojí Phdr. Ľuba Kráľova, PhD.. Známa svojou aktivitou v oblasti rusínskej obrody, doktorka Kráľová zároveň vedie už zabehnuté večerné školy rusínskeho jazyka, a pôsobí i ako riaditeľka Múzea rusínskej kultúry v Prešove pod Slovenským národným múzeom. Viac sa dozviete na https://www.rusinskyjazyk.sk/.
V akom prostredí sa detičky rozvíjajú?
Rusínsko-slovenská škôlka sa nachádza v starom zrekonštruovanom solivarskom dome z roku 1900, ktorý sme rekonštrukciou zachránili. Je v ňom tak zachovaná už dnes vzácna solivarská čierna kuchyňa. Jedna stena tejto bývalej čiernej kuchyne bude teplá pri rozložení ohňa v peci, a môže zároveň slúžiť aj ako tvorivá stena pre detičky - na prácu s hlinou.
Starý dom sa ale podarilo zrekonštruovať moderným spôsobom. Niektoré steny sme vybúrali, a je tak z neho budova z veľkými otvorenými priestormi.
Ďalšou veľkou devízou našej MŠ je aj starý solivarský sad. Rastú v ňom dva tucty plodných ovocných stromov, prechádzajú nim susedské zvieratká, a je deťom k dispozícii na hranie.
Ako prevýšili náklady plánovaný rozpočet?
Prvý veľký negatívny vplyv na rozpočet prišiel z neplánovaných nákladov na prestavbu. Spolu s architektom sme rekonštrukciu odhadovali príliš optimisticky. Nakoniec sme potrebovali nepomerne viac omietky, systém na odvetranie podlahy, či záchranu skrytej klenutej pivnice. Kvôli pomerne malému počtu detí projekt plne nerátal ani s neskôr pridaným podlahovým kúrením, rozsahom finálnej novej elektroinštalácie, drenážou podzemných vôd, či dodatočným úradným nariadením vybudovania vlastnej kuchyne.
Povinná spoluúčasť financovania prestavby domu sa tak začala meniť na výrazné dofinancovávanie z vlastných zdrojov a úverov, i časovo náročnú prácu na samotnej prestavbe. Dlho sa to dalo zvládať napriek únave, no v októbri 2021 prišiel veľký posun zlým smerom.
Úradník na ministerstve sa rozhodol znížit finančnú podporu na takmer polovicu. Dôvodom bola naša formálna chyba vo faktúrach. Odvolanie neprešlo. Budova stojí, výučba je spustená a prináša rodinám radosť, chybné presuny financií neprebehli. No so sumou od verejných orgánov už počítať nemožno. Kto z Vás mal projekt spolufinancovaný štátom a zažil si podobné komplikácie, vie, aké pocity zažívame.
