Zmiernenie následkov DMO - kvadruparéza

Ahoj, Volám sa Peter Novota a mám 29 rokov.

Moja diagnóza má pôvod hneď na začiatku, pri mojom narodení. Pre komplikácie pri pôrode som
takmer neprežil. Napriek snahe zdravotníkov aj rodičov mi zostali následky. Moja diagnóza sa
nazýva DMO – detská mozgová obrna – forma spastická kvadruparéza. To znamená, že mám
postihnuté všetky štyri končatiny.

V detstve som absolvoval niekoľko operácií a hlavne od malička cvičím Vojtovú metódu. Vďaka
tomu som sa naučil samostatne stáť a neskôr vo vnútorných priestoroch aj chodiť.

V 17 rokoch som absolvoval poslednú operáciu - selektívnu dorzálnu rhizotómiu. Pri tejto operácii
mi prerušili niektoré nervy idúce z miechy, aby sa mi uvolnili spazmy. Operácia sa podarila. Vďaka
nej sa mi viac uvoľnili ruky. Uvoľnením svalov som bohužiaľ stratil stabilitu. Chodiť odvtedy
dokážem len s pomocou. Stabilita sa neobnovila dodnes. S pomocou viem prejsť niekoľko metrov.
Samozrejme to vyžaduje neustály tréning a cvičenie.

Bývam so svojím bratom v byte v Bratislave. Byt je bezbariérový a preto mi umožňuje veľkú mieru
samostatnosti. Nevyhnutný na to je invalidný vozík. Bez neho by som sa nedokázal samostatne a
bezpečne pohybovať po byte.

Som rok po absolvovaní vysokej školy. Vyštudoval som všeobecnú psychológiu. Moja snaha získať
stále zamestnanie zatiaľ nebola úspešná. Spolupracujem ale na rôznych projektoch, ktoré sú určené
ľuďom s telesným postihnutím. Prijali ma do profesíjnej asociácie športových psychológov. Často
cestujem do Piešťan, kde sa stretávame v rámci asociácie aj v rámci projektu Sme si rovní.

Vo voľnom čase sa venujem športu Boccia. Tento šport je určený pre telesne postihnutých a je
zaradený medzi paraolympijské športy. Hrá sa na invalidných vozíkoch a pravidlá ma podobné ako
petang.
Tento rok som kvôli celosvetovej pandémii absolvoval len jeden turnaj a to hneď majstrovstva
Slovenska. Umiestnil som sa na peknom 4. mieste.

Na záver, by som chcel poďakovať organizácií Ľudia Ľudom, ktorá mi umožnila pokryť časť
nákladov na rehabilitáciu, bezbariérová bývanie a aktivity, súvisiace s Bocciou a zvyšovaním mojej
hodnoty na pracovnom trhu, v čom chcem aj naďalej pokračovať. Aktuálne potrebujem nový
mechanický vozík. Môj starý má už viac ako desať rokov a drží pokope len silou vôle. Mám už
vybraný konkrétny model, ktorý presne vyhovuje mojej diagnóze a pomôže mi opäť byť o kúsok
sebestačnejší. Veľmi mi pomôže, ak sa podarí vyzbierať aspoň časť nákladov naň. Rovnako môj
elektrický exteriérový vozík bude potrebovať servis. A bol by som rád ak by nejaká suma zostala aj
na podporu mojej účasti na zahraničných turnajoch v Boccia.

Jedno veľké ďakujem patrí aj Vám ľuďom, ktorí sa podieľate na konečnej sume.