Náš bojovník Adamko

Príbeh môjho syna Adama

Adam bol automechanik má 24 rokov. A je už 15 mesiacov po zápale mozgových blán a po mozgovej príhode.

Má ochrnutú ľavú stranu tela a úplne stratil sluch. Toto ochorenie ho úplne vyradilo z bežného života a psychicky ho to položilo. Adam bol stále veselý a usmiaty a ani to teraz nedokáže, nakoľko ma ochrnutú aj časť tváre. 

Potrebuje neustále rehabilitácie, aby sa mu skvalitnil život a dokázal sa o seba postarať.

Rehabilitácie sú nákladné a drahé a má pred sebou dlhú cestu.

Prosíme o finančnú podporu na rehabilitácie. Aby sa mohol vrátiť k svojej práci a záľubám.

Tu je podrobnejší príbeh:

Dobrý deň, dovoľte, aby som sas Vami podelila o príbeh môjho syna Adamka. Adam má 24 rokov a celý život pred sebou. Mával dlhodobo nádchu a boleli ho zuby a hlava, avšak nemysleli sme si, že za tým môže byť niečo vážne. Až kým jedného dňa nedostal vysoké teploty. Volali sme všeobecnej lekárke, tá však povedala, že kvôli situácii s Covidom si má zavolať sanitku. Medzi tým však už Adam prestal počuť na jedno ucho a začal strácať stabilitu.Privolaná záchranka ho previezla do nemocnice. Po vyšetreniach sme sa dozvedeli, že má zápal mozgových blán. Bol umiestnený na JIS. Do druhého dňa sme sa nevedeli dovolať jemu, ani na oddelenie, kde ležal. Ako matka som mala veľké obavy, čo sa deje. Keď som sa konečne dovolala dozvedela som sa, že leží na ARO. Okamžite som utekala za ním do nemocnice. Strašne som sa zľakla,keď som videla, ako ku mne kráča sestrička a drží v ruke čierne vrece s Adamovými vecami. Moje obavy sa našťastie nepotvrdili, stále bol pri živote. Lekári ho uviedli do umelého spánku a oznámili mi, že je v kritickom stave. Po 3 týždňoch prišlo prebúdzanie, preložili ho na neurológiu a odtiaľ na oddelenie dlhodobo chorých v Partizánskom,kde bol 2 týždne. Deň pred Vianocami 23. 12. 2020 nám ho dali domov. Bol podvyživený, mal asi iba 48 kíl, peg sondu, nehybne ležiaci, nerozprával. Po niekoľkých dňoch som sa z prepúšťacej správy dozvedela, že dokonca prekonal mozgovú príhodu, o tom ma v nemocnici nikto neinformoval. Na základe odporúčania sme mu od začiatku platili fyzioterapiu, aby sa aspoň trošku rozhýbal. Lekári mu nedávali žiadnu nádej na zlepšenie. Odporučili nám, aby sme mu našli opatrovateľské centrum, kde sa o neho budú permanentne starať, lebo jeho život už nebude nikdy plnohodnotný. Cez to všetko sme to nevzdali, bojujeme ako sa dá. Ani jedna matka by sa nezmierila s tým, že jej dieťa zostane pripútané k posteli a závislé od pomoci iných. Sme nesmierne šťastní, že naše odhodlanie prináša svoje ovocie.Adam robí pokroky, v ktoré nikto nedúfal, len ja som verila, že to zvládne, je silný a opäť bude mať plnohodnotný život. Adam sa vie posadiť,vidí, postaví sa už na nohy, ale nedokáže udržať stabilitu. Má ochrnutú ľavú stranu tela a keďže stratil aj sluch je to preňho psychicky veľmi náročné. Veľmi by mu pomohli rehabilitačné centrá ako Axis, Hendi, Adeli,Posibilitas, a podobné. Aby sa jeho stav aj naďalej zlepšoval,potrebuje terapie, ktoré musí podstúpiť a tie sú nesmierne finančne náročné. Keďže jeho stav si stále vyžaduje nepretržitú starostlivosť, musela som z práce zostať doma na opatrovateľskom príspevku. Som rozvedená a starám sa o neho sama tak je to pre nás nezvládnuteľné, platiť rehabilitácie a procedúry, ktoré potrebuje. 

Pomôžte Adamovi zabezpečiť potrebnú liečbu

Liečba nám dáva nádej na Adamov plnohodnotný život a keďže si nevieme poradiť sami, rozhodli sme sa poprosiť o pomoc všetkých dobrých ľudí.

Získané financie použijeme na rehabilitácie v súkromných rehabilitačných centrách Axis, Posibilitas, Adeli, Hendi  a podobné, ktoré sú veľmi finančné nákladné, ale dokázali by pomôcť Adamovi z jeho pohybovým obmedzením a dokázali byho postaviť na nohy. 

Prosím Vás, ako matka, ktorá vie, že jej syn môže zase žiť plnohodnotný  život. Budeme vďační zakaždý finančný príspevok. Za vašu podporu Vám zo srdca ďakujeme .