Opustili svoj domov kvôli okupácií a majú nadej na život

Volám sa Julia a som maminkou dvoch nádherných dcér – dvojičiek Viery a Nadeždy. Naďa ma DMO. Dlhých 7 rokov sa aktívne rehabilitujeme a sme zamerane na výsledky. Vojna ale pozastavila nás na nasej ceste za úspechom...

Čakali sme dlho, zostávali sme v našom meste Cherson skoro mesiac. Dlhšia okupácia robí svoje – dochádzali v meste aj zásoby potravín a hlavne nebola možnosť zohnať proti epileptické lieky čo Naďa potrebuje brat pravidelne... Viac ako dva týždne nemala možnosť sa do mesta dostáť žiadna humanitárna pomoc. 

Nakoniec jedného rana som sa rozhodla že odchádzam. Ohrozene životy vlastných deti – to neprajem zažiť nikomu na svete... Zobrala som do auta ďalšie 3 deti s postihnutím že by ich odviezť do bezpečia... Prešla som desivú cestu cez ostreľovane a bombardovane mesto. Strach a zodpovednosť za cudzie deti mi pridávali síl na ceste z toho pekla...

Dlhých 5 dni sme boli na ceste do Slovenska, kde som našla mier a nadej. Som nekonečne vďačná dobrosrdečným ľudom čo sa o nás starali a ADELI Medical Centru čo nám poskytol ubytovanie. Počuli sme o ADELI aj pred tým, ale teraz na vlastne oči som uvidela akú rehabilitáciu tu poskytujú. Mam ciel rehabilitovať Naďu tu v ADELI a som presvedčená že výsledky bude mat!

Naďa túži po samostatnosti, hlavne sa chce naučiť samostatne chodiť. Je to pre nás obrovská šanca priblížiť sa ku našim snom. Ďakujeme z celého srdca každému za podporu!