Všetko je možné

V občianskom združení máme členku, ktorá bola do 29 rokov celkom zdravá. Žila bezstarostný život v normálne fungujúcej rodine s manželom a dvoma zdravými deťmi. Aj keď ona nie je dieťa s diagnózou, ktoré som opísala v predstavení združenia ale táto osôbka sa musela všetko učiť tak ako malé dieťa.  Preto si myslím, že aj takýmto ľuďom treba pomáhať. 

No v jeden osudný deň pred tromi rokmi jej zmenil život naruby. Prekonala mozgovú príhodu po ktorej bola ležiaca, nevedela chodiť, rozprávať. Všetko sa musela nanovo učiť ako malé dieťa. Je nám veľkým príkladom, že sa dá bojovať s ťažkou chorobou. Je veľmi húževnatá, nevzdáva sa. Bojuje zo všetkých síl aby sa dokázala postaraťa vychovať svoje ratolesti, ktoré ju veľmi posúvajú dopredu. Keby nemala ich, už by tu asi nebola. Deti majú teraz 5 a 7 rokov. Lekári jej pri zistení diagnózy nedávali žiadnu nádej. Vraj iba 1% pacientov prežije, aj to s veľkým následkami. Bude ležať, nebude vedieť komunikovať, nič,... No ona prekvapila lekárov. Tí sa vyjadrili, že budú musieť prepisovať štúdie lebo onaje zázrak. Každý krútil hlavou či je to vôbec možné.

Áno je, ona je tu medzi namia chodí, aj keď s pomocou barlí alebo keď už nevládze tak invalidný vozík je nahrádza nohy. Sama šoféruje, vybaví si všetko potrebné, ide nanákupy, deti berie na výlety. Je to obdivuhodná žena.

Chcela by som jej pomôcť.

Napísala tri knihy, dala mi ich prečítať, a požiadala ma či by som je pomohla. Chcela ich mať v tlačenej forme a posúvať medzi ľudí. Aj som tak urobila a doma tlačím knižky v podobe brožúrky. Je to krásne čítanie. 

Jej túžbou je vydať knihyv riadnej podobe a z pultov kníhkupectiev aby sa dostávali medziľudí. Nepotrebuje zarábať, nechce byť slávna, úspešná... Ona len chce mať dobrýpocit, že niekomu pomôže.

Úryvok z knihy TANEC V DAŽDI

Raz, dva, TRI

Tento povel si pamätám. Pomaly som precitala. Lenže moje bezvládne telo museli nejako dostať z postele na lehátko a späť. V izbe bolo cítiť pach moču, hral Slovenský rozhlas a piť zo sosáčika na fľaške bol sen z kategórie Zabudni. Polohovacia posteľ plnila svoj účel. Deti ju mali ako hračku. Áno, túto návštevu si už pamätám. Vozili ma hore-dolu, raz som mala zodvihnutú hlavu, raz nohy, inokedy oboje. Oddelením sa rozliehal detský  smiech a občasné manželovo napomínanie, že majú byť ticho, že tam sú chorí ľudia. Mame niečo je? A? Juraja to netrápilo vôbec a Lenku... Chvíľu sa bála, aby sa nenakazila. 

Úryvok z knihy VŠETKO JE MOŽNÉ

Kroky za snom

Ak sa ma niekto spýta, čo chcem ako darček pod vianočný stromček, či na narodeniny, dočká sa zas a znova tej istej odpovede – chodiť. Pre mnohých ľudí úplne samozrejmá vec. Priznávam, aj pre mňa kedysi bola. Stále vo svojom okolí počujem, že všetko zas bude dobré. Sama neviem, koľko to potrvá, no viem, že mojim známym som zložila konkrétne sľuby. Možno odvážne. No rovnako odvážne bolo aj tvrdenie, že zvládnem 90 opakovaní v zhýbaní nohy s dva a pol kilovým závažím. Mala som šťastie, že mi sekundoval rovnaký „šialenec“ ako som ja.

Úryvok z knihy Ne - mocní

Lipnutie

Ako som sa už zmienila, mnoho ľudí iných posudzuje. „Tá má na sebe šaty za 80 eur, to nemôže byť duchovne založený človek. „Ten vystupuje z mercedesu, na ruke sa mu blysknú rolexky, čo asi ten vie o duchovne?“ Často viac, ako iní. Ten človek môže nosiť hodinky za tisíce eur, dokáže ich však odopnúť z ruky a hodiť ich do kelímku žobrákovi v podchode. Tí ľudia nelipnú. Viem to. Žijem to

Stretnutie s touto osôbkou ma veľmi posunulo. Zasa som si viac uvedomila životné hodnoty. Teraz sme tu, o hodinu nemusíme byť,... Preto si musíme užívať život plnými dúškami. A snažiť sa plniť sny sebe ale aj iným. Ďakujem za prečítanie sna pre moju kamarátku Dagmar Svátekovú. Aj s Vašou pomocou by sa ten sen mohol splniť. 

Ďakujeme za každé kliknutie na výzvu, za zdieľanie, a keď pribudnú euríčka budeme Vám nesmierne vďační za pomoc.