Zázrak menom Angelika

Túžili sme po nej.Malej,krehkej a našej.Dala si načas,kým konečne ohlasila svoju prítomnosť.Už sme aj prestali dúfať.Ked so zistila,že som tehotná,moje šťastie bolo nekonečné.Rozprávala som sa s ňou a sľúbila jej,že pre ňu spravím všetko,len nech dá na seba,tam v mojom vnútri pozor.Potom už na ňu dám pozor ja.Ked som ucítila predčasné,prudké bolesti,do nemocnice som prišla s tým,že sme o ňu prišli.No naša malá vedela,ako veľmi ju potrebujem a zabojovala.Viete si predstaviť dieťatko,ktoré sa vám zmestí do dlane?A to dieťatko bojovalo o každý nádych.A vyhralo.Nevládala som už ani plakať,ani sa smiať.No ked som ju konečné držala doma v náručí,vedela som,že toto moje dieťa to len tak nevzdá.A dúfala,že to najhoršie máme za sebou.Potom prišla operácia mandlí.Mala vredy tri roky.A šok,ked dovtedy normálne reagujúce dieťa prestako reagovať na zvuky.Prišla o sluch.Chvíľu trvalo,kým sme sa s tým vyrovnali.Schválne nepíšem zmierili,pretože to sa nedá.Neriešili sme,kto za to môže a prečo sa to stalo.Riešili sme,ako sa čo najlepšie prispôsobiť situácii a pomôcť jej.Našťastie sa blížil čas,ked som mohla nastúpiť do práce a dalšie peniažky by nám v tom pomohli.A vtedy som si nahmatala Hrčku v prsníku,Chvíľu som si nahovárala,že to nič nie je.A ked na ňu prestanem myslieť,zmizne tak,ako sa zjavila.Poznáte to?Zavriete očí,a ked to nevidíte,nie je to.No ta mrcha nezmizla.Vedela som,že musím ísť na vyšetrenie,dúfala som,že ma vysmejú,s akou banalitou tam leziem.Nebola to banalita.Rozbehol sa nový kolotoč.Lekári,jedná chemoterapia za druhou.Našťastie chodieval so mnou manžel.Predsa len,po tom svinstve,čo vám má pomôcť sa necítite dvakrát najlepšie.A okrem toho vozieval do školy a zo školy malú.Je potrebné prejsť celou Bratislavou a to som už ja nejaký čas po chemoterapii nevládala.A ked mi konečne bolo lepšie,čakala ma dalšia chemoška.A to tak šlo dookola.Niekedy by som si bola najradšej ľahla,a umrela.Chcela som poprosiť Boha,aby,si ma už vzal,pretože nevládzem.No nemohla som.Namiesto toho som ho každý večer prosila,aby ma tu ešte nechal.Kvôli našej malej.Ked vtedy zabojovala ona pre mňa,som jej to dlžná aj ja.A tak každý deň vstanem,usmejem sa a žijem..Malá je môj motor,moja energia,môj dôvod žiť.Vravela som si,že to zvládneme.A potom prišiel manžel o prácu.A my o jediný stály príjem.Je ťažké starať sa o chorú manželkú,inak obdarené dieťa(zťp)a ešte zvládať aj pracovnú dobu.Nuž,nie sme náročný.Nepotrpím si na krásnu visáž,už dávno.Ani na značkové oblečenie.A ak nás niekto bude súdiť za to,že žijeme v skromných podmienkách,pomodlím sa za neho,pretože nevie,čo je v živote dôležité.Pre nás bolo dúležité prežiť.A to tak,aby malá čo najmenej cítila našé trápenie.Všetko sa dá zvládnuť,verte mi.Aj toto.No potom prišla najhoršia rana.Malej diagnostikovali NEUROFIBROMATOZU.Hrozí jej oslepnutie,ochrnutie a....Najhoršie slovo na tom je ,,NELIECITELNE,,Môžeme len dúfať a veriť..Kedysi som jej sľúbila,že sa o ňu postarám a ochraním ju.Dnes viem,ze takéto sľuby je občas veľmi ťažké dodržať.No stále robíme,čo môžeme.Manžel behá,hľadá akukoľvek prácu,nesedí doma na zadku,na zázraky nečaká,často nie je doma.Ja už ani svojú chorobu nevnímam,a fungujem ako sa dá.Náš život sa točí okolo nášho ANJELIKA.A ja som si uvedomila jednú vec.Anjeli žijú aj okolo nás.Ked som si myslela,že už naozaj nedokážeme bojovať dalej,v našom živote sa začali objavovať ľudia,ktorý bojujú s nami.ROZUMIETE?Cudzí ľudia,ktorým nie sme ľahostajný.Nemohla som tomu uveriť.A dodalo mi to novú nádej a odhodlanie.Dnes už zase verím,že všetko zvládneme.Vdaka vám,ktorý napriek svojím vlastným starostiam nezavrieté očí pred problémom iných.Mohlo by vám to byť ľahostajné,ved sa vás to netýka,ale nie je..A ja vám s celého srdca DAKUJEM.Za nás,ale hlavné za tú,ktorej som kedysi dala sľub ak ma neopustí..Dňa 22.5.2014 som podstúpila amputáciu prsníka.Hrozné slovo.Trvalo dlho,kým som našla odvahu podstúpiť ju.Hlavne ked mi nikto nevie zaručiť,či sa tá mrchá tak či tak znovú neukáže.Nebojím sa,že som menej príťažlivá.Bála som sa operácie,narkozy,bála som sa následkov.A žiaľ nedopadlo to podla očakavania.Výsledok deformácia jazvy a hrudnej steny,nefunkčnosť ľavej ruky.Mám za sebou daľšiu liečbu,,RADIOTERAPIU.A kopec daľších vyšetrení,kvôli novéme nálezu(podozrenie na metastázy na rebrách).Nález sa žiaľ potvrdil,,metastázy na kostiach.Srdičeka nase mam za sebou dalsie odbery aj Kontrolu na ONKOLOGII,NEMAM DOBRE SPRAVY,,vyskocili mi ONKOMARKERY,a TEN HORMON RAKOVINT,,ZIAL TA RAKOVINA SA MA DRZI RUKAMI,NOHAMI, ,susp.progresia RAKOVINY,,3.2.2015 som absolvovala PET/CT VYSETRENIE,KTORE POTVRDILO PODOZRENIE,,METASTAZY NA KOSTIACH.MOMENTALNE MAM NASTAVENU HORMONALNU LIECBU.MOJA DIAGNOZA IV.STADIUM RAKOVINY,SUSP METASTAZY V KOSTIACH.Ale jedno ma pri srdci hreje,ze ten moj Anjelik sa zatial drzi v ramci svojich moznosti,to mi dava silu BOJOVAT za nas OBE.Pretože ja ešte nemôžem odísť.Ešte ma tu viažé sľub.Ale ked cítim najväčší strach,nakuknem sem.A mojú dušu zaplaví nádej.Prekvapené pozeráme,ako na stránku nášho ANJELIKA ,pribúdajú ľudia,ktorý nám prejavujú podporu,MY rodičia,,INAK OBDARENYCH DETI,,sa nemáme na koho obrátiť.Sme už bezmocný.Dozvedeli sme sa o terapii,ktorá by mohla zlepšiť môj a dcérkin zdravotný stav,,ide o DELFINOTERAPIU V TURECKU SO SLOVENSKOU TERAPEUTKOU,ale bez vašej pomoci to zostane len naším snom,nakoľko tieto terapie sú strašne drahé,a my rodičia inak obdarených deti si to bez pomoci DOBRYCH ANJELOV nemôžeme dovoliť absolvovať..Vopred všetkým DAKUJEME za akukoľvek POMOC.SO SRDCA ,,DAKUJEME,,ZA VASU PODPORU,MYSLIENKU,VELKE OTVORENE SRDCIA,ZIAL NAM RODICOM ,,INAK OBDARENYCH DETI,,NEOSTAVA NIC INE LEN SA OBRATIT NA VAS DOBRYCH LUDI,,DAKUJEME rodičia ANGELIKY