Zbierka na osobné motorové vozidlo pre Janku

Volám sa Janka. Narodila som sa úplne zdravé dievčatko. Pamätám si, aká som bola plná života, hravá, vnímavá a preto, ani choroba, ktorá ma postretla v 7 roku môjho, vtedy ešte detského života, mi nezobrala zmysel pre ktorý bolo aj je krásne žiť! 

Postihlo ma svalové ochorenie, dnes už dosť známe pod názvom -svalová dystrofia. Myslím, že všetko, čo príde sa dá prijať, keď v srdci nosíte Boha, dôverujete Jemu, svojim najbližším - rodine, a svojim drahým priateľom. Je to niečo silné, akoby dávali tomu slabšiemu krídla.

Priznám sa, som skôr jedna z tých, ktorí radšej dávajú, než prijímajú. Avšak, nikto z nás ľudí nevieme, kedy sa ocitneme v pozícií resp. v situácií, keď každá pomoc, podpora, spolucítenie a pochopenie nájdu svoje miesto v živote niekoho z nás. Priblížne od 18 rokov používam mechanický, ale predovšetkým elektrický vozík, vďaka ktorému som viac samostatnejšia. Žijem s mojimi rodičmi na prízemí, v byte, ktorý sme postupne prerábali na bezbariérový. V tom čase nám pomohlo sociálne, čo si skutočne veľmi vážim. 

V terajšom období som zostala bez auta. Hendikepovaný človek je bez auta takmer "stratený". Najviac cítim sklamanie z toho, že v tomto smere už nie je možná finančná podpora ani zo sociálného. Prečo ? Vraj "neštudujem". To je hlavný dôvod, prečo nemám nárok na žiadosť o finanč. príspevok na motor. vozidlo. Žiaľ, takto znejú u nás zákony. Hendikepovaní ľudia už "asi" auto "nepotrebujú", keď neštudujú al. nemôžu študovať pre svoj zdrav. stav. (?) (naozaj, smutné) 

Ako sa teda prepravovať či už k lekárovi ? ...za kultúrou a spoločenským podujatím ? ...za umením ? ...na dovolenku či výlet ? Autobusom ? Len málo kto pochopí niečo, čo nezažije. Preto sa obraciam na ľudí s dobrým srdcom. Verím, že stále existujú. Vedia sa podeliť, spolucítiť. Každá pomoc sa ráta a má zmysel. Veľkú oporu a pomoc nachádzam aj v mojej rodine za čo im ďakujem. 

Pevne verím, že sa podarí dať dokopy potrebnú čiastku na kúpu auta, ktoré bude spĺňať moje nevyhnutné potreby vďaka čomu budem znovu mobilná a hlavne budem môcť byť v kontakte s ľuďmi a okolítým svetom. 

Okrem iného, od môjho detstva mám blízky vzťah s prírodou, čo ma neustále hlboko inšpiruje. Venujem sa výtvarnej tvorbe ako samouk. Práca s maľbou ma nesmierne baví, teší a naplňa.  Svojím spôsobom zviditeľňuje môj vnútorný svet predstavivosti, ktorý je ako priezračné hlboké jazero napájané emóciami, pocitmi, myšlienkami a zážitkami.                                             

Maľujem obrazy, ktoré majú priaznivé pôsobenie na dušu človeka. Teda prostredníctvom obrazov sa snažím vytvárať lepší vnútorný svet v nás samých,ale aj krajší vonkajší svet okolo nás. V mojej tvorbe sa odráža vlastne sám život, to čo milujem, čo ma teší, s čím mám hlboký vzťah. Snažím sa vnímať krásu života srdcom. V tom ma najlepšie vystihuje citát: "Správne vidíme len srdcom, čo je dôležité je očiam neviditeľné." (Saint Exupery - MalýPrinc) 

Rada spomínam na výstavy, ktoré sa konali na Slovensku i v zahraničí. Bolo to konkrétne v Nemecku, kde sa konala vernisáž v meste Magdeburg. Skutočne ide o krásne spomienky nielen z ocenenia, ale predovšetkým ma naplnilo nové poznanie, stretnutie úžasných ľudí, ich láska, srdečnosť, a hlboká podpora.

Budem sa snažiť naďalej žiť naplno, ako sa mi dá, lebo život je najväčší dar od Boha.

ĎAKUJEM ZO SRDCA!