Ja chcem žiť,ešte neprišiel môj čas!

Mám doma dve deti, manžela a v škôlke 62 detí...ja sa musím vrátiť!!!! To boli moje slová, ktoré mi spolu s prúdom sĺz vyhŕkli, keď mi v apríli 2013 oznámili: „Pani Kršíková, je to zhubné, musí to ísť rýchlo von.“ Ako sa to začalo? Bolesťami ľavej nohy. Nevenovala som tomu zvláštnu pozornosť. Hodila do seba tabletku od bolesti a bolo. Neskôr však prestali zaberať. Každý môj krok sa stal neskutočným utrpením. Nastal kolotoč....návštevy lekárov, množstvo vyšetrení, nevyhnutné operácie, bolesti... Pretože nádor sa nevzdával, podstúpila som až 3 operačné zákroky na jeho odstránenie. Lekári mi oznámili, že v prípade štvrtej budú musieť nohu amputovať od stehna dole. „Ide Vám predsa o život, musíme to zastaviť ak to inak nepôjde.“ Zrútil sa mi svet. Hlavou mi behali strašné myšlienky..... strach o deti, manžela, rodinu... Po tretej operácii sa nádor nevytvoril. Odľahlo aj lekárovi, ktorý mi volal a oznámil výsledky MRI. Po tomto utrpení som nastúpila na onkológiu, kde mi začali podávať silné dávky chemoterapie. Nemusím nikomu hovoriť, čo sa deje s človekom, keď prídu sprievodné javy tejto „liečby“....je to náročné na psychiku, ale boj o život a túžba vrátiť sa je silnejšia. „Ako to všetko vysvetlím svojej trojročnej dcérke?“ Ako to vysvetlím deťom, v škôlke, keď ich prídem pozrieť? Zaťala som zuby a povedala, že to musím zvládnuť. Bolo mi ťažko. Dostala som 6 cyklov chemoterapie. Mala som pocit, že na onkológii mám prechodný pobyt. S každou dávkou sa moje telo i duša menili. Dňa 31.12. 2013 som dostala poslednú dávku a s oddelením som sa rozlúčila s poďakovaním a prianím, aby som sa sem už nikdy nevrátila!!! Nasledovali takmer 2 mesiace rádioterapie, kontrolných vyšetrení, CT, MRI, RTG a neskutočného množstva odberov krvi. „Výsledky sú super, môžete sa vrátiť do života“, zneli slová lekára. Neskutočne som sa tešila, nastúpila som aj do práce. Bola som šťastná. V septembri 2014 kontrolné RTG, MRI, odbery... výsledky super, nikde nič. Radosť moja i manžela nemala hraníc. Toto budú MOJE VIANOCE, povedala som manželovi, budú NAŠE NAJKRAJŠIE, porazila som to!!! No radosť netrvala dlho. Prišiel zlom, ktorý mi opäť zrútil môj nanovo budovaný svet. 27. november 2014 ... pokojne si spím až do štvrtej ráno. A zrazu...„mne žblnkoce v pľúcach, chrčí mi niekde dole v pľúcach, v ústach cítim chuť krvi... Nie!!! To sa mi sníva! No žiaľ, ......... Potrebovala som kašľať. Dusila som sa.... budím manžela, krvácajú mi pľúca... Okamžite ráno začali odborné vyšetrenia na pľúcnom - RTG, bronchoskopia, CT. Verdikt, neúprosný.... choroba pokračuje, rozšírila sa do pľúc....zhubné nádory na oboch stranách. V ten deň som stratila VŠETKO, radosť zo života, VŠETKO!!!! A tak sa začína ten istý, ale ešte omnoho ťažší kolotoč. Chemoterapie, rádioterapie, ďalšie CT, operácie - tentoraz pľúc...a neviem čo všetko ešte.