Pomoc pre Miriam Rúcovú v jej ťažkej životnej situácii.

Volám sa Miriam Rúcová, narodila som sa v Trnave a pochádzamz rozvedenej rodiny . Boli sme štyri sestry a ja som bola najmladšia.Moja maminka bola učiteľka a vychovávateľka v OŠI v Trnave.Vychovávala nás, a aj  ďalšie iné deti, ktoré nemali možnosť mať rodinu.Vychodila som základnú školu v Trnave a potom som pokračovala na SOUTAZ. Tam som chodila iba dva roky. Školu som nedokončila, čo ma doteraz veľmi mrzí!Bola som tvrdohlavá, chcela som si robiť veci po svojom. Keď som mala 20 rokov,odišla som do Bratislavy skúsiť šťastie.  Myslela som si, že to bude dobré riešeniea že sa tam budem mať lepšie. Vzťah s mojím partnerom sa postupnevytrácal a  mojím jediným šťastím bolamoja dcéra, ktorú som porodila, keď som mala 37 rokov. Nemám odpracované roky,lebo som väčšinou robila na čierno. Som dlžníkom vo všeobecnej zdravotnejpoisťovni , lebo som neplatila odvody. V roku 2013 som sa nechtiacporezala na nohe, nebolo to nič vážne a približne za 2 mesiace miv nemocnici oznámili, že mám otravu krvi a že mi musia amputovať  dolnú končatinu.  Kajin otec sa na nás vykašľal, našiel si novúpriateľku a prestal sa o nás zaujímať.  V tomto období som si našla aj ja novéhopriateľa, ktorý sa o nás zaujíma a má mňa aj  Kajku rád, z čoho sa nesmierne teším.

Momentálne  mám však  jeden veľký problém a to je moja protéza.Po amputácii mojej nohy som dostala protézu, ktorá  bola pre mňa ťažká a neobratnáa jej úprava alebo prípadná výmena je momentálne nereálna.  Som dlžníkom v zdravotnej poisťovni.  To ako som žila, sa mi dnes pomaly vracia.Protézu by som potrebovala opraviť, no poisťovňa mi opravu nechce uhradiť, lebosom dlžníkom.  Dôsledkom toho je, že sommomentálne odkázaná na celodennú starostlivosť, aj keď som vo všetkých ohľadochzdravá a schopná.  Som obmedzená vovšetkých mojich každodenných činnostiach. Čo je ale najhoršie, mám problém ajso stretávaním sa so svojou dcérkou Kajou,  ktorá je v pestúnskej rodine.  Bojím sa, že o svoju dcéru  prídem.  Nechcem ju stratiť a chcem so svojoudcérou tráviť čo najviac času. Preto Vám chcem povedať, že toto všetko píšemlen kvôli nej, ale samozrejme aj kvôli sebe.  Momentálne bývam v DSS Modra.  Chcela by som moju dcéru naspäť, pracovaťa ďalej žiť ako ostatné rodiny. Uvedomujem si, čo všetko som v životemohla urobiť lepšie. To však už nezmením. To čo môžem však robiť teraz jesnažiť sa a bojovať.  Neviem, či sami to podarí, ale nevzdávam sa :)   Ďakujem !