Boj o život dcéry so sklerózou multiplex a rakovinou

Náš príbeh sa začal pred mnohými rokmi. Dcéra v trinástich rokoch prestala vidieť na jedno oko. Očná lekárka to nesprávne vyhodnotila ako vrodenú vadu a nás obvinila z toho, že sme si tento problém ako rodičia nevšimli. Potom sa pridružili ďalšie problémy, ktoré sa lekári snažili pomenovať inak. Láskavejšie. 

Keď mala dcéra čerstvých 23 rokov, tak sa problémy začali zhoršovať. Zo dňa na deň stratila rovnováhu, objavilo sa dvojité videnie, celé telo tŕplo, stále mala závraty a točila sa jej hlava. Dokonca aj v spánku. Problémy pretrvávali a pridávali sa stále nové a nové prejavy. Vtedy sa prišlo na to, že Deniska má už desať rokov sklerózu multiplex:-(

Dlho netušila, čo jej je. Ale napriek problémom, ktoré dcéra cítila a napriek dramatickému nálezu na mozgu a mieche, o ktorom sa dozvedela až oveľa neskôr, dokázala roky fungovať takmer normálne. Vyštudovala vysokú školu, milovala svoj bicykel, milovala turistiku a venovala sa rôznym aktivitám. V poslednom ročníku sme sa dozvedeli zdrvujúcu správu, ktorá celú rodinu položila. Deniska mala roztrúsenú sklerózu a my sme sa s tým museli naučiť žiť. Bolo to pre ňu veľmi náročné, ale ona sa nevzdala. Začala brať liečbu a prejavy sa jej ešte viac skomplikovali. Ťažko sa jej chodilo, strácala cit v rukách a vplyvom liečby mala chrípku, ktorá trvala niekoľko mesiacov. V tomto stave písala diplomovku, učila sa na štátnice, štátnicovala. Štúdium neprerušila. Svoj odbor milovala, a tak robila všetko preto, aby ho skončila so cťou a úsmevom. Aj keď nepromovala v podpätkoch:-)

Po skončení školy skončila na invalidnom dôchodku. Ale bez nároku na dôchodok. Jej diagnóza potrebovala čísla od lekárov. Žiaden z nich jej ochorenie neobodoval počas štúdia na vysokej škole. Body dostala 21 dní po štátniciach. Teda už ako "pracujúci" človek si bola nútená doplatiť dobrovoľné sociálne poistné za obdobie štúdia. Peniaze, ktoré teda dostala ako darčeky po promóciách, využila tak, že mohla byť dôchodkyňou s dôchodkom. Celé to bolo ako na hojdačke. Raz jej bolo lepšie, potom horšie. Niekedy ju zradili nohy, inokedy oči, ústa... Deniska začala bojovať. Pohybom, stravou a hlavne pozitívnym myslením. Otvorila si chránené pracovisko a zarobené peniaze využívala na to, aby jej bolo aspoň trochu lepšie. Napríklad vysokodávkovým vitamínom C v infúziách, kryoterapiou, či zaplatením kúpeľného pobytu, lebo ako možno viete, SM-kári nemali doteraz nárok na každoročný kúpeľný pobyt. 

Po dvoch rokoch opäť vyhovela lekárom a zobrala liečbu. Interferóny ju znova položili. Princípom tejto liečby je blokovanie imunity, aby tá nebojovala proti vlastnému telu, keďže SM je autoimunitné ochorenie. Dlhodobá horúčka a chrípkové pocity, zhoršila sa jej chôdza, videnie aj citlivosť. Nakoniec to celé skončilo ešte horšie ako sme predpokladali. Mojej 27-ročnej dcére diagnostikovali rakovinu v pokročilom štádiu. Celá táto dráma začala v decembri 2014, v januári sa všetky predpoklady definitívne potrvrdili a dráma pokračovala. Zhubný nádor prsníka s metastázami v lymfatických uzlinách.

O tri dni mala Deniska nastúpiť na chemoterapiu. Predpokladalo sa, že bude potrebný celý rok, kým sa veľký nádor s metastázami zmenší. Potom sa mal odrezať prsník, vybrať niektoré lymfatické uzliny. To, čo by sa vyoperovať nedalo, sa malo v tele nechať a pokračovalo by sa ožarovaním. Dcéra sa tohto "liečenia" zľakla. Sklerózu sa snažila dostať pod kontrolu prírodnými a prirodzenými cestami. To, že dva razy vyskúšala liečbu interferónmi, potom oľutovala. Robila to v dobrej viere, že táto cesta bude pre ňu tá najlepšia. Bola vyčerpaná fyzicky aj psychicky. Vedela, že chemoterapiu, operáciu a ožarovanie by už nezvládla. Ako matka som sa plne postavila na jej stranu a podporila ju v každom jej rozhodnutí. Nechcela som, aby bola frustrovaná, a tak som stála vo všetkom pri nej. Spoločne sme hľadali né možnosti liečby. Začali sme frontálny útok na toto ochorenie. 

Deniska sa najprv liečila hladovkou a šťavami podľa Dr. Breussa, potom vysokými dávkami vitamínu C a B17 v infúziách, imelovou terapiou (ktorá funguje ako prírodná "chemoterapia"), Gersonovou kúrou postavenou na liečbe stravou a šťavách z bio ovocia a zeleniny  Neskôr to začala kombinovať s kúrou Dr. Budwig (tvaroh+ľan), užívala špeciálne bylinné zmesi a tinktúry, bioinformatiká, graviola, aloe vera a vysoké dávky vitamínov a minerálov...

Onkológovia jej predpovedali smrť, pokiaľ nepristúpi na liečbu chemoterapiou, ožarovaním a nepodstúpi operáciu. Deniska bola napriek tomu v pohode. Všetky zlé správy prijímala s tým, že sa to dá zvládnuť aj inak. Lekárom povedala, že keby prišla o prsník, vlasy a psychickú pohodu, tak zomrie. Ak si všetko ponechá a nechá si pozitívne myslenie, tak bude žiť. A tak sme všetci stáli za jej rozhodnutím. Našla si lekárov, ktorí jej nepredpovedajú smrť, chápu jej odhodlanie, podporujú ju v jej rozhodnutiach a vedú ju aj v prírodnej a prirodzenejšej liečbe. Minula na tieto kúry všetky svoje úspory...lebo život je viac ako peniaze. S pomocou rodiny a priateľov sa jej darilo pokračovať vo finančne náročnej liečbe. 

A malo to zmysel. Nádor sa zmenšil na polovicu, už nemetastázuje a onkomarkery sa zlepšili. Sama tvrdí, že je v "polčase" :-) Cíti, že aj skleróza ju o trošku viac poslúcha. Veľmi sa z toho teší a všetci sa tešíme spolu s ňou. Dôležité je teraz nezaspať na vavrínoch. Onkologička jej odporúčila pokračovať v nastavených terapiách. Stále pokračuje jej liečba stravou, šťavami a bylinami. Potrebuje ešte pokračovať v liečbe imelom a infúznym vitamínom C a B17, čo sú tie najdrahšie položky v našom a jej rozpočte.

Napriek tomu, že Deniska bojuje s dvoma vážnymi diagnózami, snaží sa spolu so svojimi sestrami robiť všetko ako predtým. Ostala bývať na dedine. Robí všetko preto, aby sa ľudia naučili jesť, liečiť a žiť zdravo (preto si otvorila chránené pracovisko, v ktorom predáva zdravé produkty a učí ľudí, aby ich správne používali). Založila občianske združenie, aby obohatila ponuku kultúrnych podujatí, priniesla do malej obce staré aj nové druhy umenia a ukázala "svetu", čo dedinské prostredie ponúka. Vždy sa snažila podávať ľuďom pomocnú ruku. Lebo verí tomu, že "viac šťastia je v dávaní ako v prijímaní." A nie je to len o peniazoch, ale aj o všetkom peknom a pozitívnom. 

Napriek tomu je jej liečba finančne náročná. Deniska si zaumienila, že prežije "vlastnú smrť." Prosím pomôžte jej v tom.

ĎAKUJEM