Smutný príbeh našej vnučky Emky

Emkasa narodila ako krásne a zdravé a dieťatko, kým jej životná cesta nezačala naberať úplne iný smer. Jej zdravotný stav sa jedného dňa nepochopiteľne a prudko zhoršil a naše podozrenie padlo na rodičov.

Keď Emku museli jedného dňa náhle hospitalizovať v nemocnici, nechcela nám mama ani otec povedať pravdu.Zo strany rodičov sme boli ubezpečení, že ide len o bežné  ochorenie, možno o nejakú virózu. O to nepochopiteľnejšie bolo pre nás  vyjadrenie lekára, ktorý po dôkladnom vyšetrení diagnostikoval Emke hydrocefalus s epilepsiou a poškodenie očného  nervu vyvolané masívnym krvácaním do mozgu. Zhrození sme  počúvali, ako lekár hovorí o tom, že tento stav jej spôsobil   nejaký silný úder, náraz, či otras. Lekár dokonca vyjadril  podozrenie zo zanedbania starostlivosti zo strany rodičov a  nemocnica v Martine podala na rodičov trestné oznámenie .Situáciasa nám len veľmi ťažko opisuje . Ako  rodič a človek sme nechceli a nemohli pochopiť, že sa jehodieťa dopustilo niečoho na tom malom nevinnom batôžku. Bolesť vsrdci bola pri tom pomyslení silná, ako pri pohľade na Emku,bojujúcu o svoj život, ktorý vlastne ani poriadne nezačala.   A ešte väčšie prekvapenie pre nás bolo,že rodičia stratili oEmku záujem .

Keď sa Emkin stav stabilizoval, rodičia boli vystavení trestnému  stíhaniu, a tak sme sa nečakane, no s pevným rozhodnutím , ocitli v úlohe opatrovateľov. Nezniesli sme myšlienku, že by  Emka bola umiestnená v niektorom z dojčenských ústavov, keď sme tu  ešte my, jej starí rodičia.

Keď sme sa už so situáciou vyrovnali, prišiel ďalší šok. Lekári  konštatovali trvalé následky nevhodného zaobchádzania a  krvácania do mozgu. Už dávno mala bľabotať, bežkať, učiť sachodiť, no žiaľbohu, o tomto všetkom môžeme zatiaľ len snívať.Namiesto džavotajúceho a vysmiateho bábätka nám v postieľkeležalo jej takmer nehybné telíčko, ktoré len chabo vnímalo, čosa deje okolo. Chtiac-nechtiac sme sa museli zmieriť s tým, že vnučka bude postihnutá .Týmto sa pre nás začal nekonečný kolotoč vyšetrení, cvičení,procedúr a terapií, ktorý sme museli zvládať popri svojich každodenných pracovných povinnostiach. Samozrejme, že aj ostatné deti nemohli byť ukrátené, a preto sme museli lásku rovnomerne rozdeliť aj medzi ne,

Pri pravidelnom cvičení Vojtovej metódy som si spočiatku s Emkou poplakala , ale bola to jediná cesta, ako zlepšiť Emkin stav.Napokon prišli prvé úspechy a pokroky. Emka začala viac vnímaťsvet a hýbať sa . Nedása slovami opísať, čo pre nás znamenala banalita, keď si začala  kopkať nožičkami. Ešte viac nás to povzbudilo, zomklo a boli sme  rozhodnutí neprestať a pokračovať v dobrej viere, že sa nám raz  podarí postaviť sa na nožičky a prejsť aspoň zopár krôčikov.

Potom prišiel ďalší dôvod na radosť. Schválili nám rehabilitačný pobyt v Dunajskej Lužnej a Emka urobila ďalšie pokroky. Žiaľ, aj radosť si niekedy pýta svoju daň. Nie všetky poplatky hradíz  dravotná poisťovňa a zásah do rodinného rozpočtu nás veľmi  vyčerpal. Navyše, ďalšou nádejou pre Emku je intenzívny  rehabilitačný pobyt v súkromnom zariadení , ktorý presahuje naše  finančné možnosti a prostriedky . Pre Emku sme však odhodlaní  urobiť maximum.

Stále veríme, že keď sa dobrí ľudia spoja, dokážu veľké veci.Preto sme sa rozhodli touto cestou požiadať všetkých, ktorí chcú  a môžu pomôcť, aby tak urobili. Radi by sme vyzbierali dostatok   finančných prostriedkov, či už vo forme dobrovoľných  príspevkov, alebo darovaním 2 % z dane,ako aj takouto výzvou aby sme mohli Emke zabezpečiť špeciálne zdravotné pomôcky a mohli absolvovať čo najviac rehabilitačných liečení, Vopred všetkým  z Vás, ktorí nájdete pochopenie pre našu situáciu a rozhodnetesa nám pomôcť, z úprimného srdca a ďakujeme.

Vyzbierané  financie využijeme aj na viacero liečení. ĎAKUJEME.