Autistka Slávka

Slávka sa narodila ako zdravé, krásne dievčatko pred skoro piatimi rokmi.. Nič nenasvedčovalo tomu, žeby niečo nebolo v poriadku. Keď mala 2,5 roka, dostali sme sa na istý čas do nemocnice s ťažkým zápalom pľúc, popľúcnice a stredného ucha. A po prepustení domov sa všetko začalo. Začali sme si všímať všetko viac, Slávka sa nehrala tak, ako všetky ostatné deti, nerozprávala, chodila po špičkách a komunikácia bola na bode mrazu. Tak sa začal kolotoč vyšetrení, nepochopenia, sĺz a strachu z budúcnosti. Prvý krát sme počuli slovo AUTIZMUS, ŤAŽKO NARUŠENÁ KOMUNIKAČNÁ SCHOPNOSŤ a začali tomu venovať všetok svoj čas. Slávka napredovala veľmi veľmi pomaly.. kým iní rodičia počuli od svojich detí milión viet PREČO, my sme sa tešili, keď začala ukazovať palčekom a skomolene vyslovovať prvé slová. Ľudia nevedeli, ako sa k nám majú správať a tak sa niektorí z nich nesprávajú nijak a tvária sa, akoby jedna z najťažších duševných diagnóz detí neexistovala. Aj vďaka Slávkinej diagnóze sa pevné vzťahy ešte viac utužili a z priateľov sa stala rodina. Týmto ľuďom som veľmi vďačná za optimizmus a lásku, za to, že stoja vždy pri mne a môžem načerpať nové sily.

 Každodenné terapie, špeciálna strava a prísny režim nás posunuli o kúsok vpred, je to ale tvrdá drina 24 hodín denne.. Moju prácu, ktorú som milovala, som musela opustiť, pretože žiaden človek sa môjmu dieťaťu nebude venovať tak, ako ja. A práve teraz je ten čas na to, aby sme sa posunuli vo vývoji ďalej.  Aj keď už ľudia o autizme počuli, málokto si vie predstaviť, aký život s takýmto dieťaťom je. Dá sa to prirovnať k malému Marťankovi, niekomu, kto nevie, čo robíte, prečo to robíte, čo hovoríte a správa sa tak, ako to v danej chvíli cíti. A naučiť ho základné veci vyžaduje nadmernú dávku trpezlivosti a driny. Učíme sa každý deň, trénujeme, plávame, cvičíme, hľadáme rôzne spôsoby, ako urobiť ďalší krok vpred. Moje vedomosti ale nestačia, terapie sú často krát vzdialené niekoľko desiatok kilometrov, pretože v našom bydlisku sa také niečo nenachádza. Bohužiaľ terapie sú finančne náročné a poisťovne ich nepreplácajú a nie je v mojich silách jej takéto niečo zabezpečiť, preto sa obraciam aj na Vás.

Aj s pomocou odborníkov - terapeutov, terapeutických pomôcok a výživových doplnkov mám nádej na zlepšenie našej budúcnosti. Mám nádej, že keď bude Slávka väčšia, bude sa vedieť sama obliecť, hrať, možno rozprávať.. a hľadám všetky možné spôsoby, ako jej stav zlepšiť. Za každú pomoc Vám budem veľmi vďačná - znamená to pre mňa NÁDEJ - a tá je predsa najdôležitejšia. Vďaka