Delfíny pomáhajú Lackovi rozprávať. Naučia ho aj čítať?
Cieľ výzvy
Podporiť Lacka v komunikácii, uvoľniť stavy napätia v jeho ADHD správaní a nastupujúcej puberte, motivovať k čítaniu, zlepšiť výslovnosť, aby mu rozumeli aj cudzí ľudia. Tým môže nabrať odvahu vystúpiť zo svojho sveta a vstúpiť do sveta nášho! Ďakujeme za pochopenie!
Autor výzvy
Príbeh
Delfíny pomáhajú Lackovi rozprávať. Naučia ho aj čítať?
Lacko vyrastal od narodenia v detskom domove. Do našej rodiny prišiel ako 2,5 ročný po krátkodobých pobytoch v iných troch profesionálnych rodinách... nereagoval na svoje meno, na všetko nečakané, či nepoznané reagoval plačom, krikom, škriabaním, kopaním, váľaním sa hoci aj v blate. Plienkovaný, fľaškovaný, kočíkovaný, ťažko mentálne retardovaný, podľa psychológickej správy vydávajúci zvieracie zvuky. Keď sa však človek započúval, boli to zvuky vŕzgajúcej postieľky...
Keď sa tak začal s revom prudko hojdať doma na zemi, ľahla som si k nemu, aby som vyskúšala, čo asi pri tom cíti. Zjemnil pohyby, tak som spomalila tiež. Zasa spomalil, ja tiež. Žiadne priame pohľady. Takto sme sa potom hojdali spolu pár minút v príjemnom tempe. O týždeň zasa začal na zemi legovou kockou nahlas škriabať našu novú plávajúcu podlahu. Sadla som si k nemu a začala som si podlahu ničiť s ním. Vtedy sa mi prvý raz pozrel do očí. Vedela som, že mám vyhrané. Od vtedy ak niečo chcel, chytil ma za ruku a podal si to mojou rukou. Či už hračku, alebo jedlo do pusy. Neskôr som sa dozvedela z odbornej literatúry, ktorú som začala študovať, že to, čo som s ním robila, je súčasť metódy son-Rice. A takto som intuitívne došla na rôzne metódy, ako pracovať s autistom.
Do dedinskej škôlky mi ho nechceli zobrať, že musí najprv absolvovať psychologické vyšetrenie, odtiaľ ma poslali zasa na ušné, lebo psychologička si myslela, že nepočuje - na jej požiadavky vôbec nereagoval. Vyšetrenie v narkóze ukázalo, že síce má horšiu počuteľnosť v pásme hlbších tónov, zato počuje z ultrazvukov viac, ako bežní ľudia. To nás inšpirovalo na delfinoterapiu v jeho šiestom roku života. Delfíny také zvuky vraj vydávajú a pomáha to pri rôznych stavoch. Áno, môžem potvrdiť značné, značné zlepšenie. Lacko už rozpráva. Pre mnohých nezrozumiteľne, ale rozpráva. Vďaka delfínom a jednotnej tvrdej práci doma i v škole sme ho vytiahli na stredný stupeň mentálnej retardácie.
Prvý raz sme boli na delfinoterapii v januári 2012. Neboli sme sa predsa kúpať, ale liečiť. Avšak kmeňový detský domov, ktorého bol v tom čase chovancom mu prispel 200 eur, nadácia Rozum a cit 300. Od drobných darcov sme vyzbierali 40 eur a moji v tom čase 85 roční rodičia cudziemu dieťaťu dali 500. Zbytok sme dali my z našetrených, ale časť sme si museli požičať v neziskovke. A to viete, aké majú úroky. Každý deň mi v Odesse chlapec povedal nové slovo, začal sa rozvíjať priam skokmi, žiaden plač a zlostné kopanie, keď sa mu v autobuse niekto prihovoril... Terapeut doporučoval liečbu zopakovať po 6 mesiacoch a potom tretí raz po 2 rokoch. Žiaľ, z finančných dôvodov sa nám to nepodarilo. Lacko začína v rozvoji zasa stagnovať :-(.
Lacko je iný ako ostatné deti. V lete ťahá sane, v zime jazdí na bicykli. Ľúbi zvieratká. Ale ľúbi ich tak silno, že musíme vyberať také, aby jeho stisk vydržali. Bývame na dedine, čo je pre neho ideálne. Vyše troch rokov ho bolo možné vidieť so stonožkou na kolieskach. Vodíl Rafaelu do školy v Bratislave a mne sa tak popri ňom ľahšie kráčalo. Keďže som odišla do dôchodku, musela by som dieťa, o ktoré nikto od narodenia nejavil záujem (bol pre niekoho nechceným vianočným darčekom), vrátiť do ústavu. Súd mu, na šťastie, priklepol u nás doživotie :-). Pri jeho diagnóze (F 84 - detský autizmus) by sa už určite uzavrel do seba celkom a všetka naša práca s ním by prišla navnivoč. Preto si myslíme, že ďalšia terapia s delfínmi je nevyhnutná. Pomôžete? Ď A K U J E M E !
Ak chcete o našej rodine vedieť viac, môžete si pozrieť v archíve STV 2 reláciu Família zo 4.4.2014. Toto dieťa je už totiž v našej rodine ôsme a iba jedno sa nám narodilo, to tretie v poradí. Na žiadne z nich som od ľudí nič nežiadala, hoci problémov aj finančných bolo dosť. Tie adoptované boli predsa naše a výchovou tých ďalších som splácala dlh spoločnosti, ktorá mi ich zverila. A tento najmenší? Treba ho ľúbiť takého, aký je. Láska bez podmienok robí zázraky :-) No a delfíny tiež :-D
Prvý raz sme boli na delfinoterapii v januári 2012. Neboli sme sa predsa kúpať, ale liečiť. Avšak kmeňový detský domov, ktorého bol v tom čase chovancom mu prispel 200 eur, nadácia Rozum a cit 300. Od drobných darcov sme vyzbierali 40 eur a moji v tom čase 85 roční rodičia cudziemu dieťaťu dali 500. Zbytok sme dali my z našetrených, ale časť sme si museli požičať v neziskovke. A to viete, aké majú úroky. Každý deň mi v Odesse chlapec povedal nové slovo, začal sa rozvíjať priam skokmi, žiaden plač a zlostné kopanie, keď sa mu v autobuse niekto prihovoril... Terapeut doporučoval liečbu zopakovať po 6 mesiacoch a potom tretí raz po 2 rokoch. Žiaľ, z finančných dôvodov sa nám to nepodarilo. Lacko začína v rozvoji zasa stagnovať :-(.
Lacko je iný ako ostatné deti. V lete ťahá sane, v zime jazdí na bicykli. Ľúbi zvieratká. Ale ľúbi ich tak silno, že musíme vyberať také, aby jeho stisk vydržali. Bývame na dedine, čo je pre neho ideálne. Vyše troch rokov ho bolo možné vidieť so stonožkou na kolieskach. Vodíl Rafaelu do školy v Bratislave a mne sa tak popri ňom ľahšie kráčalo. Keďže som odišla do dôchodku, musela by som dieťa, o ktoré nikto od narodenia nejavil záujem (bol pre niekoho nechceným vianočným darčekom), vrátiť do ústavu. Súd mu, na šťastie, priklepol u nás doživotie :-). Pri jeho diagnóze (F 84 - detský autizmus) by sa už určite uzavrel do seba celkom a všetka naša práca s ním by prišla navnivoč. Preto si myslíme, že ďalšia terapia s delfínmi je nevyhnutná. Pomôžete? Ď A K U J E M E !
Ak chcete o našej rodine vedieť viac, môžete si pozrieť v archíve STV 2 reláciu Família zo 4.4.2014. Toto dieťa je už totiž v našej rodine ôsme a iba jedno sa nám narodilo, to tretie v poradí. Na žiadne z nich som od ľudí nič nežiadala, hoci problémov aj finančných bolo dosť. Tie adoptované boli predsa naše a výchovou tých ďalších som splácala dlh spoločnosti, ktorá mi ich zverila. A tento najmenší? Treba ho ľúbiť takého, aký je. Láska bez podmienok robí zázraky :-) No a delfíny tiež :-D
