Pomôžme Damiánkovi postaviť sa na nôžky

Ahojte, Volám sa Damián a narodil som sa predčasne v 28tt s váhou 950 g, meral som len 35 cm a 8. februára som oslávil svoje druhé narodeniny.

Prvý týždeň bol pre mňa, mamku a ocka veľmi naročný. Zrazu som sa ocitol v nejakej priesvitnej krabici kde za mňa dýchali prístroje, kde nebolo tak teplučko ako v mamkinom brušku všade to pípalo, blikalo, mal som zavedenú sondu do bruška aby som mohol papať mamkine mliečko, každý deň ma pichali do päty aby mi vzali krv. Ale cítil som, že mamka je silná a verí mi  tak som ju chcel potešiť. Po týždni ma odpojili od prístrojov na dýchanie a chcel som ukázať, že  to už dokažem sám. A dokázal som to a cítil som, že mamka a ocko su štastní. Od toho dňa sa postupne všetko menilo. Každý deň som spapal viac mliečka, každý deň som pribral zopár gramov a hlavne bolo to, že mamka tu bola pre mňa každý deň. Už som sa nevedel dočkať kedy ma vezme prvý krát na ruky a budem už cítíť jej vôňu. Asi približne po mesiaci od narodenia ma previezli z JISky na nedonesenecké oddelenie, kde som sa musel naučiť piť z fľaše a hlavne pribrať aby ma už pustili domov. Začali so mnou cvičiť Vojtovu metódu pretože som mal zvýšený svalový tonus na nožkách. Konečne po dvoch mesiacoch v nemocnici ma pustili domov. Naučili mamku ako ma so mnou cvičiť a povedali jej kde máme ísť na vyšetrenia a kontroly. Chodil som na rehabilitácie do DFN v Košiciach, kde som mnou cvičili Bobatha a mamka si myslela, že je to správne. Všetko sa zdalo byť v poriadku. Ja som rástol a na pol roka som sa začal otáčať a plaziť som sa začal až na rok. Bol som a stále som usmievavé a šťastné dieťa len moje nôžky ma nechceli nejak poslúchať a tak mi na rok diagnostikovali DMO spastická kvadruparéza, ktorá mi viac zasiahla celú pravú stranu. Ani moj pravý bedrový kĺb uplne nezapadol do jamky ako by mal. Ale mamka ani ja sme sa nevzdávali tak sme v septembri 2016 prvý krát navštívili špecializovanú rehabilitačnú nemocnicu v Dunajskej Lužnej. Primárka sa čudovala prečo pri takejto diagnóze cvičím Bobatha keď od začiatku som mal cvičiť iba Vojtovu metódou. Tak mi tam naordinovali riadne dva týždne Vojtovku. Namakal a naplakal som sa ale stálo to za to. Hneď ako sme sa vrátili mi mamka zmenila rehabilitačnú doktorku a začal som cviciť už len Vojtovku. Už po mesiaci riadneho cvičenia som sa dvíhal na štyri a moje plazenie bolo dokonalé. Začiatkom februára 2017 som ukázal prvé štvornožkovanie a teraz to už len zdokonaľujem. Snažím sa na kolienkách dvihať pri nábytku čo mi už celkom pekne ide. Len sa neviem postaviť pretože ma moje achilovky nepustia. Skoro na celých nožkách mám poskracované svaly čo mi dosť prekáža pri stavaní.

Veľmi by mi pomohlo keby som mohol navšíviť aj iné rehabilitačné zariadenia ale nie je to lacné. A viem že ma v najbližšej budúcnosti čaká aj operácia achiloviek, ktorú by mamka chcela so mnou podstupiť v zahraničí ale tam to naša poisťovňa neprepláca.

Preto sa obraciam na Vás s prosbou o pomoc.

Za každe jedno euro Vám budem vdačný.

S pozdravom Váš Damiánko :)