Srdečne prosím o pomoc pri záchrane môjho domova...

Volám sa Edita, mám 43 rokov. 6.marca 2017 som sa po dlhých 22 rokoch ťažkého manželstva rozviedla. Alkoholizmus, ubližovanie, tyrania, ponižovanie, dlhy...dlhy...dlhy... Je ľahké milovať sympatického, milého a bohatého...mne sa taký neušiel. Avšak bolo mojim rozhodnutím v náročnom vzťahu zotrvať. Ísť príkladom, pomáhať...pokora...trpezlivosť, pochopenie, boj. Ako dlho človek môže veslovať sám? Ja to viem presne. Kým neomdlie, kým neodpadne, kým sa neprevráti cez loďku a nezačne sa topiť...a zrazu sa vám premietne váš život pred očami. Cítim k sebe dnes úctu a vážim si samu seba...avšak príliš veľa som vydržala. Bolesť na duši aj na tele. Prešla som cez ťažké a nebezpečné choroby, prešla som cez psychiatrické ochorenie, bránilo sa telo, bránila sa duša...rozhodla som sa naučiť ľúbiť sa, postaviť zo dna a nadýchnuť sa.....Exmanžel nás za mojim chrbtom nesmierne zadĺžil. Mám 2 deti, starší pracuje a mladší je ôsmak na základnej škole. Ja pracujem tiež. Avšak moje mesačné splátky exmanželovych dlhov dvojnásobne prevyšujú moje i synove príjmy. Nevládzem...nedokážem sa pohnúť z tohto bodu narastajúcich mínusov. Bojujem, nevzdávam sa, hľadám riešenia...mávame s deťmi obdobia, kedy nemáme čo jesť. Kedy im nemám v čom oprať ich skromné oblečenie, kedy nemám 75 centov synovi na autobus, aby sa dostal do školy. Prežívame z rána do večera a z večera do rána. Zatiaľ mi pomáha rodina, priatelia, pomáhajú mi kolegovia. Som požehnaná ľuďmi v mojom okolí, vďaka ktorým dokážem zachovať v našej rodine ešte ľudskú dôstojnosť. Bývame vo veľmi starom domčeku z nabíjaniny. Je to maličký domček...útulný, náš, plný lásky. Myslím, že len našou vierou a optimizmom drží naša prastará strecha ešte pokope...rúti sa...nemôžeme mať s deťmi veci v skriniach, lebo všetko máme plesnivé a vlhké...Som dospelá, pracovitá, inteligentná a bystrá, životaschopná žena. No neviem, ako ďalej...neviem, čo robiť, neviem, kam sa nasmerovať za svetlom...