Menu

Sen sa mení na skutočnosť

Trvanie výzvy: 8. júna 2017 - 31. decembra 2017

Cieľ výzvy

Cieľom výzvy je zrealizovať túžbu vydania vlastnej knihy Stanky a prostredníctvom kurzov jej umožniť lepšie sa uplatniť na trhu práce. Do procesu tvorby sú aktívne zapojené aj deti a mladí s kombinovaným postihnutím zo zariadenia Domu sv. Anny, ktorí doplnia básne svojimi kresbami a ilustráciami. Vďaka tejto aktivite podporíme rozvoj, kreativitu a vlastnú hodnotu Stanky aj mladých. Možno umelecká hodnota básní a kresieb nebude na úrovní akademikov, ale úprimná výpoveď duše a vloženie celého „svojho ja“ do aktivity ju násobne vynahradia. Financie budú použité na vytlačenie knihy cez vydavateľstvo (grafické práce, náklady na tlač) a preplatenie časti počítačového kurzu pre Stanku, aby sa mohla lepšie uplatniť na trhu práce. Po úspešnom vydaní by sme radi usporiadali menšie slávnostné uvedenie knihy s kruhu blízkej rodiny detí a mladých a verejnosti (výdavky spojené na priestory, prípadne skromné občerstvenie ).

Príbeh

Sen sa mení na skutočnosť

"Mojím snom je napísať vlastnú zbierku básní. Prostredníctvom knihy chcem ukázať, že aj človek s hendikepom niečo dokáže." Stanka, autorka básní


Volám sa Stanka Hudačková, pochádzam zo Starej Ľubovne a jedným z mojich životných snov je držať v ruke svoju vlastnú zbierku poézie. V mojej rodine som najstaršou dcérou, mám 6 súrodencov, ktorí sú mojou oporou a inšpiráciou zároveň. Podarilo sa mi vyštudovať osemročnú základnú školu vo Svidníku, na čo som patrične hrdá.


Chcela som pre seba niečo urobiť a dokázať si, že aj na vozíku sa to dá. Keď máte určitý hendikep, ale silnú motiváciu dosiahnuť istý cieľ, tak veľa vecí môžete dokázať. 

Ako som sa dostala na vozík? Sú dve verzie a presne neviem, ktorá z nich je pravdivá. Podľa mňa teraz, nemá zmysel pátrať. Či by to bolo tak alebo onak, poznanie mi teraz nepomôže. Každopádne som na vozíku od útleho detstva. Dôležité je, ale myslieť pozitívne. Ráno vstať, pozrieť sa von, usmiať sa, nenadávať. Áno, sú dni kedy ma trápi môj zdravotný stav, hlavne keď musím ísť niečo vybaviť. Keď idem na nákup a chodník nie je bezbariérový, v budove nemajú výťah a podobne. Ale o minútu, dve ma to prejde a idem ďalej. Podarilo sa mi v posledných rokoch osamostatniť sa. Samostatnosť nie je len môj úspech, ale aj ľudí, ktorí ma obklopujú. 

Mojím snov je napísať vlastnú knihu. Možno je to bláznivý sen, ale dúfam,že sa mi to raz podarí. Báseň je pre mňa inšpirácia aj možnosť vyjadriť svoje pocity. Keď mi občas ťažko,  vytiahnem si jednu zo svojich básni, na ktoré som pyšná. Prostredníctvom nej môžem ukázať, že aj človek s hendikepom niečo dokáže.

Priatelia, rodina, zamestnanci zariadenia Domu sv. Anny v Starej Ľubovni (Gréckokatolícka charita Prešov), tí všetci mi ukázali v živote cestu, ktorou mám ísť. Som hrdá, že samostatný život denne dokazujem, a zároveň je to povzbudenie pre moje okolie, pretože ich zanietenosť a pomoc prináša ovocie. Chcem aj tým postihnutým ľuďom dokázať, že aj my môžeme fungovať samostatne, len musíme chcieť.

Stanka je klientkou Domu svätej Anny - denný stacionár v Starej Ľubovni, a zároveň bývalou klientkou našej služby podporovaného bývania, vďaka ktorej sa osamostatnila.

...............................................................


„Dnes som v izbe sama,
hľadím z okna už je preč ten čas,
keď ako dieťa som sa vo svojej izbe hrala.
Čo by som dnes za to dala,
keby som mohla byť zas malá.
 
Som iná ako tí druhí,
zvykla som si na zvláštne pohľady ľudí,
tak mi to už tak nevadí
keď niekto spoza kríka na mňa hľadí.
 
Už je preč ten čas,
keď mi slza tiekla po tvári
a keď mi to vadilo a
občas to moje srdiečko zranilo.
 
Svoj kríž si celý život nesiem, asi to tak malo byť,
tak som sa naučila s tým krížom žiť.“
 
z básne -Kríž-



Ďalšie informácie

Nahlásiť

Stránka obsahuje nepravdivé, urážajúce alebo neetické informácie

Ste si istý, že chcete vymazať aktualizáciu?