Pomoc pre dve deti bez mamy

V septembri 2015 sa začala liečba, chemoterapia, v októbri operácia. Nádor bol agresívny, rástol rýchlo. Musela podtúpiť náročnú 12 hodinovú operáciu lícnej časti. Vyoperovanú časť jej nahrádzali štepom z predlaktia. Následne nasledovala protónová liečba v Prahe.

Aj keď sme si mysleli, že po tejto náročnej liečbe je to najhoršie za nami, mýlili sme sa. Objavili sa novú ložiská nádoru a tak pokračujeme v liečbe ďalej. V živote celej našej rodiny nastala veľká zmena. Z miesta bydliska, okres Sobrance, kde sme bývali so svokrovcami, sme sa manželka, ja a náš 8-ročný syn presťahovali do Abraháma pri Bratislave, odkiaľ som pochádzal a 13-mesačného synčeka sme museli nechať v starostlivosti manželkinej mamy. Syn začínal chodiť a rozprávať prvé slová. No žiaľ, slovo "mama" nemohlo byť adresované mojej manželke, ale náhradnej mame - starej mame. Každé tri týždne absolvovala manželka chemoterapiu a rádioterapiu. Dňa 20.12.2016, keď sa zdraví pripravovali na najkrajšie sviatky v roku, Vianoce, manželka absolvovala ďalšiu operáciu, tentokrát chrbtice. Operáciu síce prežila, ale celá nevládna zostala ležať na ortopedickej klinike v Ružinove. Bezvládna v posteli čakala na prognózy z výsledkov a za sklom jednotky intenzívnej starostlivosti čakal obetavý manžel. Bolestivá radosť rozžiarila jej ubolené telo, ako aj oči, z nečakanej návštevy rodičov. Tí ani na minútu neváhali a spolu s našimi malými synmi (tých ale na oddelenie nepustili) pricestovali za svojou dcérou z najvzdialenejšieho kúta východného Slovenska. Áno, tu je ten vianočný lásky čas. Láska rodičov, milujúceho manžela, ktorá jej cez stekajúpce slzy dodávala sily a iskierku nádeje na zlepšenie jej zdravotného stavu.

26.12.2016 manželku previezli na onkologickú kliniku sv. Alžbety. 14.1.2017 ju prepustili do domáceho liečenia na východné Slovensko, do obce Jenkovce, okres Sobrance. V jej ubolenom tele stále tlel plamienok nádeje  na uzdravenie. Dňa 24.2.2017 v kruhu svojich najbližších naposledy vydýchla a v tichosti nás navždy opustila vo veku nedožitých 34 rokov. Počas tejto liečby niekoľkokrát žiadala politikov, ako aj redaktorov o finančnú pomoc, ale nikto z týchto ľudí  jej nepomohol, títo ľudia pomáhajú iba cez médiá, ktoré ona odmietla pre ukrutné bolesti, ako aj znetrvorenie tváre.

Ja som zatiaľ zostal robiť v Bratislave, v jednej reštaurácii ako kuchár. K svojim synčekom sa vraciam každé dva týždne a vysvetľujem im, prečo zase musím odísť aj ja, a či sa vrátim, keď mamka sa už nikdy nevráti. Nakoľko nemám prácu v okrese Sobrance - je to hladová dolina, chlapci ostali na východnom Slovensku v starostlivosti svokrovcov. V štáte, v ktorom žijem, sa neposkytuje žiadny sociálny balík pre prípady, ako je ten náš. Počas dlhých 22 mesiacov manželka nedostala žiadnu pomoc od štátu. Táto agresívna choroba ju zasiahla vo veľmi mladom veku a pretože na Slovensku mala odrobené iba tri roky, nemá nárok ani na dôchodok. 2 roky manželka pracovala v Anglicku, a preto sociálna posťovňa zaslala jej žiadosť o priznannie dôchodku do Anglicka 22.1.2017, zatiaľ však neprišla žiadna odpoveď. Hoci som podal jej žiadosť o pridelenie sirotského, ako aj vdovského dôchodku, podľa zákonov SR nemáme nárok na žiadnu podporu, kým nebohej manželke nepriznajú dôchodok. Takáto je sociálna pomoc na Slovensku.

Hoci si manželka túto agresívnu chorobu nezapríčinila sama a bojovala s ňou veľmi ťažko, veľmi chcela žiť pre svoje milované deti. Obraciam sa na Vás ako milujúci otec dvoch malých synčekov, lebo sa snažím zabezpečiť nám vlastné bývanie. Dlhotrvajúca choroba - rakovina mi zobrala milovanú manželku, matku mojich detí a tiež celý majetok. Zostali mi iba dlhy a dve sirôtky. Nikdy som si nemyslel, že niekedy v živote budem prosiť o finančnú pomoc. Chcel som od života iba šťastnú fungujúcu rodinu. No túžba po zabezpečení malých milujúcich detičiek, ako aj sľub milovanej manželky prekoná aj tú najväčšiu hrdosť.

Vopred ďakujem ľuďom s láskavým srdcom a verím, že Vaša štedrosť Vám bude mnohonásobne vynahradená tým najcennejším - zdravím, ale aj láskou, pracovnými a osobnými úspechmi.