Pomoc pre Renátku

Renatka  ma DMO-najvyssi stupen postihnutia.Je leziaca,nesedi,nerozprava,plienkovana.Narodila sa s nizkou porodnou hmotnostou 1800gr,hned po porode ju zobrali do Nitry-inkubatora.Po tyzdni ked som este lezala na porodnici mi prisla sestricka oznamit velmi zlu spravu-mam sa pripravit na najhorsie.Tie slova nezabudnem nikdy v zivote.Kazdy den som cestovala do NR a nosila dcerke odsavane mliecko.museli ju sondovat,nakolko nemala vyvinuty saci reflex.Bola velmi malinka,cela mramorova,po celom tele mala petechie.Snazila som sa ju nakojit tam ale marne-nevedela co ma s pusinkou robit.Divala som sa na jej malicke telicko,ta bezmocnost,zufalstvo ma nutili plakat,ale zaroven som prosila Pana Boha,aby mi ju nechal,ze sa o nu postaram.Nasledovali .caste hospitalizacie,zapal pluc,priedusiek,problemy s dyc hanim,epilepticke zachvaty,febrilny krv, ktore sa objavili ked mala 3roky.a ma ich doteraz.Hospitalizacie v BA a v BB- trhanie zubkov pod uplnou narkozou,hned po prepusteni dalsia hospitalizacia...zapal pluc-slaba imunita.Mala mat operaciu bedroveho klbu,avsak kvoli srdiecku sa musela odlozit.Dcerka je silna bojovnicka,aj ked ma bolesti,stale sa usmieva cez slzicky-a to ma posilnuje.Pred desiatimi rokmi som sa rozviedla,byvaly manzel nejavi o dcerku zaujem,nenastevuje ju,neplati vyzivne.Stat mi plati nahradne,je voci nemu dane trestne stihanie,exekucia..epilepticke zachvaty ,cievny nadorcek na pravom ramene nam zabranili napredovat s vojtovou metodou..v roku 2008 sa stresy podpisali pod moje zdravot.problemy.Po preventivke u gynekologa mi zistili zaciatocne stadium rakoviny krcka maternice.Zmohol ma smutok,strach...nemyslela som na seba,ale na dcerku...co s nou bude,ak sa to zhorsi??Musela som ist na operaciu...tyzden bez dcerky bol pre mna velmi tazky,po prepusteni som mala  ist do kupelov zotavit sa,no nemohla som.Nemala som odvahu s niekym nechat dcerku Tym,ze som bola na vsetko sama sa mi podlomila psychika,citila som sa vycerpana....a dodnes je to tazke...dcerka po nociach nespava,ovplyvnuju ju hormony,epilepsia,emocie.Do tyzdna sa nevyspim aj po styri noci a musim sa premahat,aby som zvladla namahavy den.Clovek si zvykne na vsetko,aj ked som si myslela ,ze som silna a mna nic nepolozi-mylila som sa.Snazim sa zo vsetkych sil byt jej oporou,napomocnou,aj ked to nie je lahke po fyzickej,psychickej stranke.Milujem ju nadovsetko na svete,som vdacna Panu Bohu za kazdy novy den,ktory mozeme byt spolu..Dakujeme vam za kazdu pomoc,a prajeme Vam zdravie,lebo to slovicko nieje fraza,ale najvecsie stastie,ake mozeme mat..DAKUJEME.