Balvan na tele aj na duši
Cieľ výzvy
Možno sa nájde niekto, koho ťažký osud Eriky oslovil. Skúsme im aspoň trochou finančne pomôcť, Erike na hygienické doplnky a pre Erika na počítač.
Príbeh
Balvan na tele aj na duši
Občianske združenie Medzi nami sa snaží pomôcť sociálne slabším rodinám a rodinám s postihnutým členom, preklenúť bezútešnú situáciu. Ide o ľudí, ktoré sa nie vlastnou vinou ocitli v ťažkej situácii.
Ponurosť, beznádej, bolesť, strach a slzy. V takejto istote žije Erika už piaty rok. V apríli oslávi štyridsiatku a pri pohľade na jej telo naskakuje každému husia koža. To predsa nie je ani možné! Erika nevládze, jej svetom je už iba posteľ, telka a tie najsilnejšie dávky morfia. Uvedomuje si, že je z nich sfetovaná, oči sú kalné a hrozne unavené. Z morfia jej občas vypadne pamäť, prepadnú stavy zúrivosti, a hoci láduje do seba aj antidepresíva, depka je jej verným spoločníkom. Permanentne nespí, necíti ani hlad. Zúfalo hľadá recept na život. Na to, ako sa nezblázniť a zachovať si čo možno najväčšiu dávku ľudskej dôstojnosti. Erikin príbeh je katastrofou.
25 kíl: Priznáva, že nad vodou ju drží predovšetkým jej dvanásťročný syn Marek. Šiestak, ktorý by svoju mamu nevymenil za nič na svete a ktorý zaspáva aj vstáva so strachom, či mamka dýcha. Kontroluje ju aj v noci. "Myslí si, že spím, keď mám zavreté oči. Nakloní sa čo najtesnejšie nad moju tvár a počúva môj dych. Bojí sa o mňa, nemohla by som mu to urobiť. Vziať si život...," tisnú sa Erike prvé slzy do očí. Poďme ale po poriadku.
Erike v detstve diagnostikovali neurofibromatózu. Ochorenie na celý život. Začína najskôr kávovými fliačikmi na koži, ktoré sa časom premenia na nádory. Väčšinou nezhubné. Nešťastná žena ich má na sebe fúru, sú ako hrášok, niektoré ešte menšie. "Dá sa na to zvyknúť, bolo mi jasné, že nijaká miss zo mňa nebude, ale kašľať na to. Stále som sa cítila ako človek. Chodila som po vlastných, mala som prácu, išlo to." Naposledy predávala v bufete. Pred piatimi rokmi spadla a na ľavom stehne si nahmatala hrčku. Lekári to považovali za dôsledok pádu, bude z toho väčšia modrina. Nebola. Hrčka rástla a cétečko vynieslo ortieľ. Neurofibromatický nádor. Nezhubný. Bude sa to sledovať... "Ja neviem, kde nastala chyba a či vôbec niekde nastala, že som sa dostala do takéhoto stavu. Z malej hrče sa mi nakopilo takáto masa. Strašné," povie ubolená Erika a opatrne si sťahuje obrovitánske tepláky. Každý pohyb jej spôsobuje námahu a keď spod čiernych gatí začne kypieť a rozlievať sa rôsolovitá kopa nádoru, nedokážem sa ani ja ubrániť zúfalému výkriku. Útle telo stále mladej ženy je zamorené balvanom, ktorý váži 25 kíl!!! Zo stehna sa jej rozliezol do polky chrbta. Preto Erika nedokáže poriadne sedieť, ležať, neurobí ani krok. Na zhrubnutej hnedo-fialovej nádorovej koži jej praskajú a mokvajú rany, sestrička jej ich každý druhý deň prelepuje a dezinfikuje. Keď sa chce trochu posunúť na posteli, najskôr si naberie do ruky nádor, naučeným grifom ho zachytí a jednou rukou sa skúsi posunúť. Niekedy to ide, niekedy nie... "Povedzte, ako ma môže baviť život?", bezradne sa opýta a nečaká odpoveď.
Pokračovanie príbehu: http://ozmedzinami.sk/201201.php.
Občianske združenie Medzi nami je malým združením, ktoré sa snaží pomôcť sociálne slabším rodinám a rodinám s postihnutým členom preklenúť ich, častokrát, bezútešnú situáciu. V spolupráci s časopisom Nota bene prinášame každý mesiac konkrétny príbeh ľudí, ktorí sa nie vlastnou vinou ocitli v ťažkej situácii.
25 kíl: Priznáva, že nad vodou ju drží predovšetkým jej dvanásťročný syn Marek. Šiestak, ktorý by svoju mamu nevymenil za nič na svete a ktorý zaspáva aj vstáva so strachom, či mamka dýcha. Kontroluje ju aj v noci. "Myslí si, že spím, keď mám zavreté oči. Nakloní sa čo najtesnejšie nad moju tvár a počúva môj dych. Bojí sa o mňa, nemohla by som mu to urobiť. Vziať si život...," tisnú sa Erike prvé slzy do očí. Poďme ale po poriadku.
Erike v detstve diagnostikovali neurofibromatózu. Ochorenie na celý život. Začína najskôr kávovými fliačikmi na koži, ktoré sa časom premenia na nádory. Väčšinou nezhubné. Nešťastná žena ich má na sebe fúru, sú ako hrášok, niektoré ešte menšie. "Dá sa na to zvyknúť, bolo mi jasné, že nijaká miss zo mňa nebude, ale kašľať na to. Stále som sa cítila ako človek. Chodila som po vlastných, mala som prácu, išlo to." Naposledy predávala v bufete. Pred piatimi rokmi spadla a na ľavom stehne si nahmatala hrčku. Lekári to považovali za dôsledok pádu, bude z toho väčšia modrina. Nebola. Hrčka rástla a cétečko vynieslo ortieľ. Neurofibromatický nádor. Nezhubný. Bude sa to sledovať... "Ja neviem, kde nastala chyba a či vôbec niekde nastala, že som sa dostala do takéhoto stavu. Z malej hrče sa mi nakopilo takáto masa. Strašné," povie ubolená Erika a opatrne si sťahuje obrovitánske tepláky. Každý pohyb jej spôsobuje námahu a keď spod čiernych gatí začne kypieť a rozlievať sa rôsolovitá kopa nádoru, nedokážem sa ani ja ubrániť zúfalému výkriku. Útle telo stále mladej ženy je zamorené balvanom, ktorý váži 25 kíl!!! Zo stehna sa jej rozliezol do polky chrbta. Preto Erika nedokáže poriadne sedieť, ležať, neurobí ani krok. Na zhrubnutej hnedo-fialovej nádorovej koži jej praskajú a mokvajú rany, sestrička jej ich každý druhý deň prelepuje a dezinfikuje. Keď sa chce trochu posunúť na posteli, najskôr si naberie do ruky nádor, naučeným grifom ho zachytí a jednou rukou sa skúsi posunúť. Niekedy to ide, niekedy nie... "Povedzte, ako ma môže baviť život?", bezradne sa opýta a nečaká odpoveď.
Pokračovanie príbehu: http://ozmedzinami.sk/201201.php.
Občianske združenie Medzi nami je malým združením, ktoré sa snaží pomôcť sociálne slabším rodinám a rodinám s postihnutým členom preklenúť ich, častokrát, bezútešnú situáciu. V spolupráci s časopisom Nota bene prinášame každý mesiac konkrétny príbeh ľudí, ktorí sa nie vlastnou vinou ocitli v ťažkej situácii.
Ďalšie informácie
Web
ozmedzinami.sk