Pomôžte mi, prosím, dobrí anjeli, so zubnou náhradou. Som bezzubá invalidná dôchodkyňa - ZŤP 70%

Dobrý deň každému kto bude citat môj smutný príbeh chcem vopred poďakovať za každú pomoc v prvom rade vás chcem veľmi poprosiť o pomoc zo zubami  bez zubou sa nedá jesť som úplne bezzuba môj dôchodok je 230 eur exekútor si zoberie 10 eur a mne ostáva 220 eur keď všetko poplatim od nájmu až po lieky cca 40 niekedy aj menej mi ostáva nazivobitie a to ešte potrebujem na hygienu to kupujem stých 40eur oblečenie mi daruju ľudia tak nato by som už vôbec nemala ...Choroby si nevyberame mi ale oni nás do 40tky som bola úplne zdravá pracovala som nikdy som nebola na materskej aj keď som vychovala 3 detí ..Môj život bol od malý a aj je stále zložitý a ťažký.  Mam  sni o ktorých  snívam a modlim sa ze raz budeme z deťmi opäť spolu teraz žijeme každý inde trpim bez nich ako oni bezomna som nešťastná a psychicky na dne keby mi bolesti dovolili isla by som pracovať nikdy som sa práce nebála každú jednu som si vážila aj tu co robila moja mamina ale teraz  nemôžem bolesti mi to nedovoľujú trpim neutisitelnou neuropatickou bolesťou chrbtice,som nedoslychava,mam problémy z nohami a bolesťami hlavy chrbtice aj keď beriem veľa liekov na bolest oni mi ju neutisia iba stlmia a niekedy mi musia  pomáhať na pohotovosťi  aj tam platím poplatok chodím o palicke celý život som pracovala mojim cieľom bolo zabezpečiť deti po sestre ktorú zabil vlak aj som ich zabezpečila až nato ze oni aj ja sme prišli o rodičovský dom nemám na pravnikou  moja mama nám z mužom prepisala rodičovský dom s tym ze ked sme bezdetni dom prepiseme na deti tak sme predali byť prerobili dom a prepisali detom dom vyzera to ako z rozprávky ale nie je to tak moj muž má po sobáši začal biť chcela som sa rozviesť ale viete te hlúpe dedinské zvyky mama mi povedala veď to bude hanba atď...tak som tíško trpela keď mi zabilo prvú sestru ostali 3detí tak som si ich vzala však sme boli bezdetni súd mi ich pridelil nikomu som sa nesťažovala ani máme od zaciatku ako prišli deti k nám bývať bol môj bývali na nich hnusny prvá noc po smrti sestry keď spali deti v detskom pokoji báli sa tmy tak som si sadla na prach ich izbicky zasvietila im lampu a čakala nech zaspinkaju a môj bývali vtedy sme bývali v trojizbovom byte začal ako hlúpy ziapat po mne či on bude platiť elektrinu co tam sedím ako ....domyslite si ten vulgarizmus ako keby som ja nezarabala veď som pracovala v strojárstve namiesto dovolenky som drela po brigadach ako hlúpa a on ležal na posteli a hral sa tie svoje blbe hry on si chodil iba do práce iné ho nezaujímalo deti vtedy mali najstarší 12 rokov druhý 9 rokov a dievčatko málo 8rokov  nemal ku nim vzťah ani jeho mater deti nechceli ísť do ústavu tak som ich až do dovrsenia ich veku chranila robila som všetko čo mi kázal pre pokoj v rodine aby bol ticho pomahala mi aj druhá sestra ale o 5rokov po smrti prvej sestri zabilo ju auto ráno píla so mnou kávu a keď som išla do nočnej volali mi ze ju zabilo bol to šok pre mňa veľká strata pre mňa veľká bolest v duši ale kvôli detom som musela byť silná všetko som potlacala v sebe všetku tu bolest ale osud sa somnou zas zahral do pol roka po sestre mi zomrela mamina v náručí s poslednými slovami nikdy ta nechcem stratiť chráň deti daj im dom to boli jej posledne slová vtedy som sa už zrútila bola som na praskoch nedokážem  nato zabudnúť boli to dodnes ... keď viem ze pre pokoj v rodine som prišla o chalupu o všetok majetok ktorý som nadobudla boli to keď viem ze mama má stratila odišla za sestrickami a mňa tu nechala nesplnila som jej posledne želanie aby deti mali kde bývať a ja som tu ostala boli to nedokážem sa s tym vyrovnávať ja žijem v Košiciach kvôli lekárom a deti ostali bývať v rodičovskom dome z byvalim mužom ktorý nás on obral možno sa pýtate ako? Dom sme prepisali na všetky 3detí rovným dielom a po rozvode psychicky tak týral deti ze mu ty dvaja svoj podiel prepisali pre pokoj ale pokoj nenastali keby som len čo i len tušila ze syn začal hrať automaty dala by som celý dom na dcéru  stále ich vyhadzuje z domu  co ma clovek zo života celý život som drela a teraz nemám kde bývať exekúcie na krku pre pokoj v rodine ako vždy moje manželstvo bolo z vonka dokonale ale keď sa zatvorili dvere peklo na zemi do 40tky som pracovala stále ale po 40 roku to začalo najprv bolest chrbtice potom sluch som strácala prestali ma poslúchať nohy našli mi  nezhubny nádor mozgu chodím po veľa lekárov beriem veľa liekov uz som vyčerpaná zo života a to nemám ešte ani 50 rokov chodím na psychiatriu nemôžem spávať kvôli bolestiam chodím ku psychológicke cievne,neurologia,neurochirurgiu,do ambulancie chronickej bolestí,ortopediu atď... nedokážem už ďalej písať tecu mi slzi a teraz ked  som ostala bezzuba som bezradná a preto prosím ľudí z dobrým srdiečkom o pomoc zo zubnou náhradou dorobit sestricke platňu na hrob zabezpečiť si bývanie a žiť keď aj skromný ale kludny život môj príbeh je písaný troska chaotický ale začína stredom môjho života detstvo som mala tak rovnaké ako manželstvo ďakujem zo srdca za každú pomoc v mojom ťažkom zivote