CHCEM ÍSŤ ĎALEJ !!!!!!

Bolo 6.3.1998 a na svet sa vypýtal náš veľký bojovník Martinko. Narodil sa v 27.týždni, meral 33 cm a vážil 850 g. Netušili sme čo nás čaká. Bol malý, bezmocný a mi vystrašení. Tušili sme, že budúcnosť bude možno iná, ako sme si mysleli, ale verili sme, že bude všetko fajn. 

V deň jeho narodenia sa začal boj o jeho život. Nakoľko Martin nemal vyvité pľúca, musel byť napojený na ventilátor. Trvalo to dlhých 30 dní. Medzitým prekonal krvácanie do mozgu, opakovane bol anemický a z toho dôvodu mu bola opakovane podávaná transfúzia krvi, mal hyperglykémiu, ktorá trvala 3 týždne, pričom bol krytý inzulínom.  Na JIS strávil martin 3 mesiace. Celé mesiace nenaznačovalo nič, čo by nás prinútilomyslieť nato, že sa s ním čosi deje. Až  ku koncu pobytu na JIS-ke, na kontrolnom sone, pani doktorka niečo našla. Nechcela nás zbytočne rozrušovať a tak o pár dní sono zopakovala, ale nález sa potvrdil - Martin má hydrocefalus. Náš strach sa znásobil.

Keď sme sa dozvedeli o diagnóze, položilo nás to, hlavne mňa. Zo začiatku mi nikto poriadne nevysvetliť čo to vlastne je. Na JIS-ku rišla neurologička, potvrdila diagnózu a odišla. Žiadne vysvetlenie, ani slovo naviac. A tak s malou dušičkou a vierou, že snáď bude dobre, nás preložili do DFNsP na Kramáre.Dostali sme k p. MUDr. Smrekovi a ten nám všetko vysvetlil. Bola som trochu kľudnejšia, hlavne keď som zistila, že nie som tam sama a že sú tam aj iné detičky s rovnakou diagnózou. 

Po úvodných vyšetreniach a týždennom pobyte nás pustli domov, konečne.Bola to Martinkova prvá cesta domov od narodenia.Potom sme každý týždeň chodili na kontroly, až nám pán doktor oznámil, že už nemôže čakať a musí operovať.V júni 1998 Martin podstúpil prvú operáciu hlavy, zaviedli mu externú drenáž, na ktorú bol napojený 3 týždne. Potom sme znovu išli domov. Stále sme merali hlavu, pozorovali ho a všetko sme konzultovali cez telefón s doktorom. Asi po mesiaci hlavu začala znovu rásť a v auguste sme podstúpili ďalšiu operáciu hlavy. Teraž už bol Martinovi voperovaný zvod do dutiny brušnej. Po tejto operácií nastal veľký obrat k lepšiemu.Martin začal konečne  lepšie jesť, priberať, bol bystrejší a čulejší. Kvôli hydrocefalu bol operovaný ešte 4-krát. Najskôr mu antisifón, potom odoperovali cysty z bruška, ďalej museli celý ventil vymeniť lebo prestal fungovať a nakoniec sa shunt predlžoval. Okrem operácií hlavy, podstúpil aj operácie nôh, očí.

Od narodenia sme cvičili vojtovu metódu, ktorá nám veľmi pomohla. Veľa dní sme prežili v Dunajskej Lužnej, ale neľutujem.Doktorky a hlavne pani Emka nám veľmi pomohli. Aj teraz tam občas zájdeme na pobyt, ale cvičíme len kondičné a posilovacie cviky, lebo Martin je už veľký a hlavne riadne tvrdohlavý. Absolvovali sme aj pobyty v Kováčovej a naposledy v Adeli v Piešťanoch, ktoré Martinovi veľmi pomohlo.

Napriek všetkým diagnózam, ktoré máme, sme na tom celkom dobre. DMO a hydrocefalus spôsobili, že Martin má stredne ťažkú mentálnu retardáciu, problémy s očami, rečou (má dysláliu, dysgrafiu), schôdzou(chodí len za pomoci druhej osoby), je plienkovaný, hyperaktívny. Ako 4-ročný nastúpil do riadnej MŠ na 2 hodiny 3-krát do týždňa. Po čase sme prestúpili do domova sociálnych služieb SOCIA v Nitre, kde sa mu venovala skvelá pani učiteľka, ktorá ho naučila sústrediť sa a tak pomaličky napredoval. Mali sme 2-krát odklad školskej dochádzky a ako 8-ročný nastúpil do špeciálnej školy v Nitre, kde chodíme dodnes a veľmi sa mu tam páči. Učí sa veľmi pomaly, ale aspoň niečo sa na neho nalepí. Má dobrú pamäť, veľmi rýchlo si veľa vecí zapamútá, ale písať a čítať sa nikdy nenaučí. Miluje hudbu, tanec a hlavne HOKEJ - to je jeho vášeň, určite keby bol zdravý, bol by z neho hokejista.