Kam sa posúva osud ľudí,ktorí bez vašej pomoci by asi neprežili? Náš príbeh pokračuje trošku ináč,ako som si to priala.Stále prichádzajú nové skúšky,ktoré nám našu tŕnistú cestu životom robia ešte ťažším ,ako bol doteraz.Ako mladé dievča som si myslela,že svet je gombička.Mladé dievča som už bola veľmi dávno,dnes som už babka,ktorá vychováva svoju 11 ročnú vnučku od ôsmich mesiacov jej života.Pred jej narodením som si o sebe myslela,že neexistuje taká prekážka,ktorú by som nezdolala.Bolo toho mnoho,čo som si myslela,že mne sa to stať nemôže.Až prišlo aj na mňa.Dostala som do vienka jedno maličké zlatíčko.Pár rokov trvalo,kým som sa vedela zmieriť s tým,že to moje zlatíčko ostane u mňa na vždy.Bola som na materskej ,prežívala som krásne chvíle pri malej.Do dnes tvrdím,že som s ňou prežívala svoje druhé detstvo.To malé klbko má dnes 11 rokov.Počas mojich 50 rokov som nikdy od nikoho toľko lásky nedostala.Kráska menom Kajka je to najlepie,najvzácnejšie v mojom živote.Nič nie je dôležitejšie pre mňa,ako jej obohatiť život.Málo ľudí vie pochopiť,aké to je ,keď sa človek odhodlá/lebo musí/hľadať pomoc,lebo je bezmocný.

Stratila som prácu,zrušili mi miesto.Ostala som bez peňazí.Úspory sa minuli a my sme ostali vo finančnej núdzi.To nestačilo,prišla choroba.Operácie,po nich komplikácie.Následkom jednej operácie začali ďaľšie zdravotné problémy.Operácia oboch bedrových kĺbov,operácia chrbtice v driekovej časti,operácia krčnej chrbtice,problémy so srdcom,obmedzený pohyb,sú dni keď mám obrovské bolesti no fungovať musím.Najnovšie je výrazne zoslabnutá pravá ruka.Mám problém v nej udržať kilo cukru.Svoje lieky si veľakrát nedokážem ani zaplatiť,lebo by sme nemali na jedlo.

Žijeme s vnučkou veľmi ťažko. Modlím sa aby sme šťastne zvládli neľahký údel. „Ďalší úder osudu by som už asi nevydržala, je to príliš veľký nápor na psychiku.“ Neviem, prečo nás Pán Boh tak ťažko skúša, ale nič nám neostáva, len veriť a modliť sa.“ Náš mesačný  príjem je 61,50€,23€,89 € . Nedokážeme z toho žiť.Malá je veľmi šikovná.Má samé úspechy.V škole si ju veľmi chvália. Vkladám do nej veľa úsilia aby sa z nej stal plnohodnotný človek.O malička sa jej veľa venujem,snažím sa ju zaujať,aby mala ten svoj čas naplnený.Kým som nemala takto podlomené zdravie,sme veľa cestovali,chodili na turistiku,ak sa dalo navtevovali kultúrne pamiatky,múzeá,rôzne akcie pre deti.V Bibiane sme ako doma.Snažím sa ju naučiť žiť životom obyčajného človeka,pokore,k láske k prírode,ako podať pomocnú ruku ľuďom s ťažím osudom ,ako je náš.Chcem ju naučiť milovať život a pochopiť ,že dôležité je si vážiť všetko čo má.Každý deň s ňou je pre mňa obrovským darom.Je veľká hudobníčka.Hrá na akordeóne.Má za sebou už veľké úspechy.V novembri sa zúčastnila na Galavečery v BA ako jediné dieťa zo Slovenska.Svojím hraním očarila obecenstvo,čo ju ešte viac naštrtovalo.Vystupovala na jednom pódiu s La Gioia,s Andreou Zimányiovou,s Vašom Patejdlom atd.Som na ňu nesmierne pyšná.Zaslúžila by si oveľa viac ako má.No vždy mi hovorí,že jej stačí to,že má mňa.

ZA tie roky sme to ako tak zvládali.11 rokov som si myslela,že je to zdravé dievčatko.Hoci som už dlhšiu dobu mala pochybnosti,že jej držanie tela a jej chôdza nie je v poriadku.Od nástupu na základnú školu som viac krát prosila doktorku,aby nás poslala na vyšetrenie.Vždy som bola odbitá tým,že to vyrastie.2013tom som ju zobrala k ortopedovy,ktorý mi tiež povedal,že sa jej vyvíja panva,nemám čo riešiť.No bolo to stále horšie.V 2015 tom som zase riskla návštevu lekára už v BA,ktorý nám len dal vložky do topánok.Čo samozrejme vôbec nepomohlo.Nevzdala som to,lebo to jej zvláštne chodenie a držanie tela si všimli aj v škole .TAk som ju zobrala na Kramáre,kde sme natrafili na takú doktorku,ktorá mala aj záujem to všetriť a zaoberať sa problémom.Výsledok? Deformovanie kostí.Pýtala sa ma,pani zlatá kde ste boli doteraz? No všade som sa dožadovala pomoci,žiaľ nikto neml zaujem .TAk sme začali liečbu.Prvá fáza - ortéza ľavej nohy.Kontrola každé 2 týždne do BA.Od nás 150km.Cesta cca 30€.Obraciam sa na Vás s prosbou o pomoc,aby sme mohli absolvovať,kontorly,rehabilitácie.Keď som sa spýtala ako tá liečba bude prebiehať a ako dlho,tak mi doktorka povedala,že bude náročná,lebo má veľa rokov.MAlo sa to od malička liečiť.Bude to oveľa náročnejšie.A ako dlho? Že ona bude rada,keď sa jej to do dospelosti dá do poriadku.Čaká nás vraj tvrdých 5 rokov. Okrem toho nas postihla ďalšia choroba,ku ktorej nemame ešte presnu diagnozu. Začalo sa to odpadavanim. Pod mozgovou kôrou ma nález,ktorý rastie. Veľmi sa o tuto krasku bojim a hlavne sa bojim,že to nezvladneme finančne.

Keď sa človek dostane na dno,je veľmi ťažké sa z toho dnadostať,ale ja to nevzdávam....Nemôžem to vzdať,lebo  musím svoju princezničku vychovať.Veď ja som jej náhradná mama a zároveň aj otec.Žiaľ náhradná starostlivosť v rodine je zabudnutá zákonodarcami.Prišla som o všetky príjmi.Keby som vychovávala cudzie dieťa,tak by som mala príjem,ale ak je dieťa z rodiny,nemám nárok.Je to náročné finančne.Človek sa snaží aj to posledné dať deťom,ale keď nie je z čoho,je to neskutočne bolestivé.Držím sa ,aby z môjho hrdla nevyšiel vzlyk.Časom som sa naučila nesťažovať,zvykla som si na otázky bože ako to vôbec zvládaš,ako to dokážeš.Ťažko,preťažko.Človek si zvykne na podceňovanie,na pohľady ľudí..Držíte len hrdinskú tvár a vo vnútry ticho trpíte.Denno denne si dávam otázku,ako ďalej..... odpoveď neviem.Tak toto je to čo nezvládam...Psychicky ani finančne.Lebo ja som len obyčajná babka,ktorá sa stará  o vnučku.Napriek týmto problémom som si na 100% istá,že som urobila správnu vec. Láska,ktorú od nej dostávam sa opísať nedá. 

Ďaľšia rana. Je to stále horšie. Aspoň jeden deň by som chcela prežiť bez strachu. 

Za každú pomoc vám budeme vďačne !!!