Menu

Pomoc pre môjho syna Attilu

Trvanie výzvy: 10. mája 2018 - 31. decembra 2018

Chcem darovať

Zvoľte výšku svojho jednorazového daru

Túto výzvu podporíte aj zdieľaním

Cieľ výzvy

Finančná výpomoc by nám pomohla hradiť výdavky na školu v Levoči. Cesta do školy je pre nás finančne náročná. Bolo by nám ľúto keby kvôli našej finančnej situácií nemohol Attila dokončiť štúdium, poprípade sa vzdelávať ďalej, čo ho veľmi baví. Potrebuje taktiež aj ošatenie, potraviny ktoré je mi veľmi ťažko zabezpečiť.

Príbeh

Pomoc pre môjho syna Attilu

Poberám opatrovateľský príspevok, rodinné prídavky a peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou, predstavujúca celkovo 341,19€. Druh poberá invalidný dôchodok – 188,60 EUR. Žijeme v dvojizbovom byte v podnájme za ktorý platíme mesačne 260€, za káblovú televíziu 16,52€, za telefón 20€ a lieky nad 35€. Chodíme do školy zo synom individuálne každý mesiac na 2-3 dni do Levoče kde sa musíme ubytovať aj stravovať, zároveň zaplatiť cestovné, čo nám vychádza minimálne na 140€. Na mesiac nám zostane 58,27 a teraz nám momentálne neostane nič nakoľko sme dlžný za nájom za 2 mesiace. Veľmi sa bojíme, že stratíme strechu nad hlavou a nebudeme mať kde ísť.

Tesne pred narodením syna Attilu sa stalo pochybenie lekára, doktor použil lekársky prístroj, ktorý asi nemal použiť. Po prehliadke som začala krvácať. Medzi zamestnancami v nemocnici nastal chaos v čase pri výmene služieb. Lekár v službe nevedel ako pokračovať, tak čakal na príchod primára z Veľkých Kapušian, na ktorého sa čakalo hodinu. Pri prevážaní na sálu o 18:30 mi oznámili " či ja alebo dieťa". Tak si už pamätám len prebudenie po pôrode o 00:30. Malý Attila mal 3,60 kg aj napriek tomu bol v inkubátore a nechceli mi ho ukázať. Po naliehaní mi na druhý deň priniesli malého, bol tichúčko a neplakal. Po dvoch mesiacoch sme zistili, že náš syn nereaguje na podnety ako má a tak sme navštívili lekára, ktorý nás poslal do Trebišova na odborné vyšetrenie. Tam zistili, že má poškodenú sietnicu. Attila je veľmi vnímaví chlapec, je šikovný ale máva stavy keď sa chová ako malé dieťa aj napriek tomu, že už má 16 rokov. Rozpráva sa s hračkami, dokáže ho rozrušiť hluk, prítomnosť ľudí naokolo. Od malička pravidelne navštevujeme psychiatra. Aj napriek všetkým ťažkostiam s ním chodíme do školy pre nevidiacich, ktorá je od nášho bydliska vzdialená 155 km. Do školy ho musíme sprevádzať obidvaja rodičia, čo spôsobuje pre našu rodinu veľmi veľké finančné náklady, pre ktoré sa stáva že nevyplatíme nájom za bývanie. Attila navštevoval aj školu v našom meste raz týždenne, kde sa vzdelával podľa individuálneho študijného plánu. Postupom času sa mu už nemohli venovať z dôvodu nedostatku počtu kvalifikovaných zamestnancov. Z tohto dôvodu navštevuje školu pre nevidiacich v Levoči. Keď mal náš syn 6 rokov, dostali sme od lekárov nádej na transplantáciu, ale po odborných vyšetreniach sa zistilo, že  to nakoniec nebude možné. S druhom sa snažime ako najlepšie vieme zabezpečiť normálny život dieťaťa aj napriek tomu, že obaja máme po zdravotnej stránke veľa problémov. Druh je po operácií srdca, má vysoký krvný tlak a ja osobne mám choré pľúca. Zo všetkých síl sa snažíme aby nášmu synovi nič nechýbalo.

Ďalšie informácie

Nahlásiť

Stránka obsahuje nepravdivé, urážajúce alebo neetické informácie

Ste si istý, že chcete vymazať aktualizáciu?