Menu

Nehoda pod Jahňacím štítom

Trvanie výzvy: 7. novembra 2018 - 31. decembra 2018

Cieľ výzvy

liečba v rehabilitečnom centre Adeli Medical Center Piešťany

Príbeh

Nehoda pod Jahňacím štítom

Postavme spoločne Mira opäť na nohy

 Ako to celé bolo:

    Dňa 13.10.2018 som vystupoval spolu so svojou manželkou na Jahňací štít vo Vysokých Tatrách. Bolo 13:55 popoludní, keď sme sa pomaly blížili k najťažšej časti našej túry. Prechádzali sme popod skalnaté bralo na, ktoré sme sa mali vystúpiť. Na chodníku sme sa obišli s pánom, ktorý už schádzal dole. Ako sme sa minuli zaznel tupý náraz, zdvihol som hlavu hore a v zlomku sekundy zbadal a aj počul ako okolo mňa preletela veľká skala. Uvoľnila ju mladá turistka z brala nad nami. Nekričala, takže nik z nás nedokázal včas zareagovať. Padajúca skala však trafila pána, s ktorým sme sa minuli do chrbta a zhodila ho z chodníka. Padal dole strmým svahom približne 30-40 m pokým nezastavil. Padal po skalách a pri páde si ťažko poranil hlavu. Okamžite som zhodil z chrbta ruksak a rozbehol sa mu na pomoc. Keď som sa k nemu dostal bol otočený tvárou dole a bol v bezvedomí. Z pravej strany hlavy masívne krvácal. Bol to hrozný pohľad...

  Nemal som lekárničku, tak som okamžite vyzliekol tričko a snažil sa zastaviť masívne krvácanie. Keď som sa pozrel hore na chodník naskytol sa mi ešte horší pohľad, všetci turisti na chodníku (a bolo ich tam dosť) stáli ako zamrznutí, všetci len hľadeli na nás dole, niektorí dokonca pokračovali ďalej. Jediná moja manželka zareagovala a okamžite sa snažila dovolať pomoc. Nedarilo sa mala zlý signál. Začal som kričať nech mi idú pomôcť no ochota žiadna. Opäť mi chcela ísť pomôcť moja manželka, no z obavy o ňu som kričal nech zostane hore, aby dávala pozor, či nepadajú ďalšie skaly. Zvyšok turistov vôbec nereagoval, nikto z nich neprejavil snahu mi ísť pomôcť dole. V hneve som začal kričať nech sa chlapi konečne zobudia a prídu mi s ním dole pomôcť. Nakoniec jeden zbehol, volá sa Denis. S jeho pomocou sme pána opatrne otočili. Snažil som sa mu fixovať hlavu a čo najmenej s ním hýbať, keďže sme nepoznali rozsah poranenia. Aj on sa snažil dovolať no neúspešne, podarilo sa to až jeho priateľke Janke. Denis s priateľkou mali zo sebou malú lekárničku, ktorú k nám zniesla moja manželka. Snažila sa mu obviazať hlavu, gázou sme mu vyčistili ústa, ktoré mal plné trávy. Medzitým sa pán prebral z bezvedomia. Komunikovali sme s ním, hovorili aby zhlboka dýchal . Nemal pri sebe žiadne doklady. Zistili sme od neho, že sa volá Miroslav je z Ľubice.
 HZS priletela asi po 20-25 minútach. Po príchode HZS lekárka skonštatovala, že je to vážne a keďže ho nemohla na mieste zastabilizovať, pomohli sme jej zafixovať mu krk, obviazať hlavu a zapnúť do podvesu vrtuľníka. Transportovali ho na Chatu pri Zelenom plese kde ho následne stabilizovali a previezli do Nemocnice Poprad.
 Keď sme zostúpili dole na parkovisko zistili sme, že obsluha na parkovisku Mira pozná. Povedali nám, že sa jedná  o 52 ročného pána Miroslava, priezvisko bohužiaľ nepoznali. Jahňací štít vraj už navštevuje dlhé roky pravidelne každé dva týždne od jari do jesene. Je to zrejme jeho srdcovka. Je zo sociálne slabších pomerov a nemá auto, tak ako dopravný prostriedok vždy využíva svoj bicykel, jeho dedina je vzdialená nejakých 30 km od parkoviska. Tam si ho vždy zamkne, absolvuje túto náročnú túru a naspäť ide opäť na bicykli. Pritom dbá aj na svoju bezpečnosť, na bicykli mal prilbu, v ruksaku svetielka na bicykel a reflexnú vestu.
 Snažili sme sa o Mirovi zistiť niečo viac, no pre ochranu osobných údajov nám personál nemocnice a HZS nemohol poskytnúť bližšie informácie. Preto sme sa v pondelok rozhodli ísť  za starostom do dediny Ľubica. Nevedel o nehode, ktorá sa stala. Okamžite rozbehol pátranie a kontaktoval rodinu. Dohodol nám stretnutie s jeho sestrou. Stále sme s ňou v kontakte.
  Miro nepije alkohol, nefajčí a podľa slov starostu a ľudí z obecného úradu, ktorí ho osobne poznajú, i podľa obsluhy z parkoviska je dobrý človek. Také boli slová i jeho sestry.  Bol v nesprávnom čase na nesprávnom mieste. Hoci sme ho nikdy predtým nestretli nie je nám celá vec ľahostajná a preto by sme mu chceli pomôcť.  

Pár slov od Mirovej sestry pani Evy

Moje meno je Eva Zvalená, som Mirova sestra
bydlisko: Jesenná 3238/9
     058 01 Poprad
     t.č.0903836021
Môj brat sa volá Miroslav Malich
bydlisko: Športová 4 059 71
     Ľubica pri Kežmarku
má 52 rokov a je slobodný. Miluje prírodu ,šport, turistiku.
 V sobotu 13.10.2018 bol na turistike vo Vysokých Tatrách – na Jahňacom štíte. Pri návrate späť bohužiaľ došlo k nešťastiu, pri ktorom si brat vážne zranil hlavu. Pri poranení došlo k rozdrveniu lebky z pravej strany a poškodeniu mozgu. Po prevoze HZS do nemocnice v Poprade sa okamžite podrobil náročnej operácii. Pravá strana lebky bola tak rozdrvená, že mu lekári museli odstrániť pravú hornú časť lebky, takže hlava je zošitá bez kosti. V hlave má doslova dieru. Podľa vyjadrenia lekára, ktorý ho operoval, ho priviezli takmer mŕtveho. 9 dní ležal na ARE v popradskej nemocnici v umelom spánku. Lekári hovorili, že je doslova zázrak, že sa prebral, vzhľadom k jeho zraneniu. Momentálne leží na  traumatológii. Je pri vedomí, vníma, ťažšie rozpráva. Ľavá strana tela je paralyzovaná, nereaguje. Brat má doposiaľ ešte opuch mozgu, takže len leží, doposiaľ ho ešte neskúšali posadiť. Potravu a tekutiny príjíma sondou.
 Vzhľadom k tomu, že ide o ťažké poranenie mozgu, doktori nám odporučili následnú liečbu v rehabilitečnom centre Adeli Medical Center Piešťany. Toto centrum ponúka novú a vysokoúčinnú terapiu indikovanú pri úrazoch hlavy, poškodeniach mozgu-centrálneho nervového systému. Liečba je náročná a samozrejme finančne nákladná. Pacient si ju musí hradiť sám.
 Brat nemá vlastnú rodinu, manželku, deti a už ani rodičov. Žije sám. Pracuje ťažko a nezarába veľa. Keďže peňazí nikdy nemal veľa na turistiku chodil vždy na bicykli. Bolo to aj v ten osudný deň. Jeho obľúbený kopec  je Jahňací štít. Pravidelne naň chodí od jari do jesene pokým to počasie a podmienky dovoľujú.
 Navštevujem ho každý deň v nemocnici a vidím, ako bojuje a vždy mi hovorí “ chcem ísť do práce, nechcem aby ma prepustili.“ Je mi ho veľmi ľúto, a urobím pre neho všetko, čo je v mojich silách. Verím, že sa postaví na nohy. Potrebuje však peniaze na liečbu. Oslovila som všetkých známych a priateľov o finančnú pomoc, no obávam sa, že to nebude stačiť. Verím, že sa nájdu dobrí ľudia, čo mu pomôžu a nezopakuje sa to, čo sa stalo 13.10.2018, keď ležal ťažko zranený medzi skalami. A mnohým turistom čo tade práve prechádzali bol úplne ľahostajný, teda až na pár vínimiek. Manželsky pár zo Žiliny. Poskytli mu prvú pomoc, a zotrvali s ním do konca, za čo im nesmierne ďakujem. Veľa turistov sa len prizeralo, nijako nepomohlo, a dokonca sa našli aj takí čo si vyhotovovali fotky. :-(
Za každú pomoc, ktorou nám viete pomôcť Vám budeme nesmierne vďační.
  
Ďakujeme  


Ďalšie informácie

Nahlásiť

Stránka obsahuje nepravdivé, urážajúce alebo neetické informácie

Ste si istý, že chcete vymazať aktualizáciu?