Pomoc pre zázračnú Karinku

Bola som malinká, mala som len 8 mesiacov, keď mi lekári zistili zákernú chorobu SPINALNU SVALOVÚ ATROFIU 1... Rodičia boli nešťastní. Nemali však čas na ľútosť, starostlivosť o mňa ich zamestnala na plno. Pomoc som potrebovala pri všetkom. Nedokázala som sedieť, hlavička mi padala, rúčky som nemala silu zdvihnúť, ani sa sama napiť. Teraz spätne už vieme, že to boli vlastne šťastné roky. Nemala som žiadne hadičky, ani bolesti ... Ochorenie sa mi zhoršovalo, nedalo sa liečiť. V troch rokoch som dostala prvý zápal pľúc. Bol to začiatok vážneho zhoršovania a častých návštev nemocníc. Opakovane som bola na ARO. Rodičia o mňa bojovali, lekári robili, čo mohli a ja som chcela žiť. Až prišiel ten osudný deň. Nerada na neho spomínam. Náš život sa radikálne zmenil...Sedela som v stoličke obložená vankúšikmi a zrazu som už nevládala dýchať. Chcela som, ale nešlo to. Tatino ma schytil na ruky, volal na mňa - dýchaj, dýchaj, pomôžeme ti. Mamina volala záchranku. Vystrašenými očami som ich prosila, pomôžte mi. Potom už išlo všetko rýchlo. Rodičia súhlasili s tracheostómiou. Lebo som chcela byť s nimi. K jednej hadičke na krku pribudla druhá v brušku, kadiaľ papám aj pijem. Mamina aj tatino sa museli všetko naučiť, ovládať dýchací prístroj, odsávačku, hadičku do žalúdka... báli sa, aby mi neublížili. Prvé mesiace boli veľmi ťažké. Odvtedy prešlo 5 rokov, prekonala som 20 zápalov pľúc a neskutočné množstvo pobytov v nemocnici aj operácie tracheostómie, lebo ma niekedy neposlúcha. Vtedy mám aj bolesti. Lekári mojim rodičom hovoria - Vaše dieťa je zázračné. Moji rodičia sú im veľmi vďační, toľkokrát mi už zachránili život. Som smutná, že nemôžem rozprávať. Ale hlavu mám bystrú. Preto som už piatačka, viem aj trocha po anglicky, naučila som sa to sama z internetu. Pozerám Kosti, Zámenu manželiek aj Modré z neba. Napriek všetkému mám jedno šťastie. Narodila som sa tým najlepším rodičom, ktorí sa o mňa starajú najlepšie, ako vedia. Nonstop. Bez prestávky, bez oddychu, bez dovolenky. Mám brata Tiborka a sestru Dorotku, ktorá má tiež zdravotné problémy. Vždy sa teším, keď majú prísť zo škôlky a školy. Doma je potom veselšie. Ľúbim ich, ľúbim život.

Pomoc potrebujem na kočík, ktorý nie je hradený zo zdravotného poistenia. Je to špeciálny kočík, v ktorom by som mohla ležať a mať vedľa seba svoje mašinky, prístroj a zvlhčovač. Mohla by som ísť aj von na prechádzku.

Auto tiež potrebujem nové, väčšie, aby ma v ňom rodičia mohli voziť po ležiačky a zmestili sa so mnou všetky tie životne dôležité prístroje. Rada by som išla na návštevu babky alebo nakupovať. Nárok na príspevok na auto máme až po 7 rokoch a staré auto musíme najprv splatiť...

Posledná veľká prosba o pomoc sa týka nášho bývania. Bývame v obecnom, nájomnom byte na 3. poschodí bez výťahu. Vždy, keď príde sanitka, tatino ma musí zniesť dole, mamina drží a nesie prístroje. Bojím sa vždy veľmi. Že spadneme, že spadne prístroj. Nevládzem, je to veľmi namáhavé, rodičia už tiež nevládzu, ešte stále rastiem. Hľadáme starší bezbariérový domček v okrese Dunajská Streda, ktorý by sme chceli odkúpiť na základe splátkového kalendára. Žiaľ, úver nám banka neposkytne, jediný príjem z tatinovej práce je nízky. A my také veľké úspory nemáme. Tento domček je s maminou náš spoločný veľký sen. Mohla by som byť v predzáhradke, cítila slnečné lúče a vánok na koži, videla padať dážď a lístie... Už by som sa viac nebala, že spadnem zo schodov.

Ďakujeme z celého srdca za každé euro každému láskavému človeku alebo za akúkoľvek inú pomoc.

KARINKA