Zbierka na rehabilitačný pobyt pre mamku
Cieľ výzvy
Rehabilitácia v Adeli centre
Príbeh
Zbierka na rehabilitačný pobyt pre mamku
Je ťažké nájsť v sebe odvahu požiadať iných ľudí o pomoc, ale chcela by som to aspoň skúsiť, lebo chcem dať mojej mamke ešte šancu žiť normálny život.Túto zbierku iniciujem pre ňu, aby mohla absolvovať rehabilitačný pobyt v Adeli centre v Piešťanoch. Moja maminka ochrnula po dvoch mozgových príhodách na pravú stranu tela a učí sa teraz znovu chodiť a normálne fungovať. Nakoľko jediné sanatórium v Kováčovej, ktoré sa takýmto stavom venuje , ohlásilo v roku 2018 na svojej stránke, že pacientov s mozgovou príhodou neprijíma, začala som hľadať inú možnosť, a tou je práve pobyt v súkromnom rehabilitačnom centre. No nakoľko je suma za pobyt mimo našich finančných možností, chcela by som sa touto cestou obrátiť na ľudí, ktorí majú možnosť pomôcť.
Moja mamka mala v decembri 2017 dve mozgové príhody, a druhá z nich bohužiaľ prišla aj vďaka nekompetentnosti jednej pani neurologičky, a mala za následok úplné ochrnutie pravej strany tela a stratu reči. Pre mňa to znamenalo dva mesiace, každý jeden deň niekoľko hodín v nemocnici strávených prebaľovaním, umývaním a masírovaním, aby nevznikli preležaniny, lebo tam nikoho nezaujíma nejaké správne polohovanie človeka, aby bola čistá, lebo tam nikoho netrápi, že ležíte dve tri hodiny vo svojej vlastnej stolici, a aby bola v poriadku tak, ako si to každý z nás zaslúži. Lebo v tomto systéme a zdravotníctve ste len kus. Samozrejme, nájdu sa aj tam súcitní a dobrí ľudia, nechcem všetkým ubližovať. Nakoniec sme to zvládli a prešiel už rok, no neustále potrebuje ešte 24hodinovú opateru, takže sa snažíme čo najviac učiť samostatnosti. A keď som ju už postavila na nohy, tak som dúfala, že jeden človek, ktorý celý život pracoval a toľkých ľudí veľa naučil, že aj moja mama si zaslúži aspoň nejakú pomoc od tejto krajiny. Ale to som sa veľmi mýlila. Za celých 13 mesiacov nedostala od tohto štátu ani cent nejakého príspevku, lebo stále si našli niečo, prečo jej ho nemohli prideliť. Teda všetko, či fyzioterapiu alebo opatrovateľku, je potrebné hradiť z dôchodku a úspor. Ale kašlem už na celý tento absurdný systém, ja sa už nejako o ňu postarám. Len si myslím, že každý z nás by mal mať šancu na plnohodnotný život. Ale aj v tomto som sa mýlila. Keď ochrniete kvôli mozgovej príhode, máte smolu, lebo nemáte právo ani na rehabilitačný pobyt. Škoda, že neochrnula kvôli nehode alebo niečomu podobnému, možno by mala šancu
:). Toto je výsmech ľudskosti. Jediné sanatórium na Slovensku, kde takýto človek môže rehabilitovať, si v marci 2018 dalo na webovu stránku oznam, že pacientov s mozgovou príhodou už neprijíma, paráda a skončili sme. Jediné, na čo má takýto postihnutý človek právo, sú dva týždne na rehabilitačnom oddeleni v nemocnici ya celý jeden rok a to je všetko. Nikomu nezáleží natom, čo sa s takýmito ľuďmi deje. A včera mi naša súkromná fyzioterapeutka vnukla jeden taký nápad, osloviť súkromné sanatórium. Ja by som tak veľmi chcela mojej mame pomôcť a dať jej ešte šancu sa postaviť na nohy. Preto som do toho sanatória v Piešťanoch zavolala a tá suma ma odrovnala. Vyše 4000 eur za dva týždne rehabilitácie a ubytovania so stravou. Kto z nás si to môže dovoliť? Zostala som smutná, lebo mi už konečne dochádza, že už jej nemám ako viac pomôcť. Pani zo sanatória som hneď povedala, že to je mimo našich možností, ale trvala, neviem prečo, na tom, aby som našla nejakú možnosť. A preto píšem tieto riadky, aby som sa obrátila s prosbou na všetkých ochotných ľudí, ak je v ich možnostiach nám pomôcť.