Úprimná prosba, aby deti mali dôstojný život

Volam sa Andrea.Som mama styroch deticiek. Dianka 16rokov ,Sofinka 8r,Jarko 7r a Petka 5r. Pred 3 rokmi sa nam zrutil cely zivot. Bola som nutena odist od otca deti ,nakolko jeho spravanie bolo prilis agresivne.Tyranie som uz nezvladala a rozisli sme sa. No zial tym sme s detmi stratili strechu nad hlavou. Byvali sme v Bratislave kde som chodila na viacere brigady a deti mali vsetko.  Dnom kedy som odisla od otca deti sme nemali kam s detmi sklonit hlavy. Moji rodicia nam pomoct nevedia,tiez prisli o dom ked otec dostal rakovinu pluc a matka mala tiez zdravotne problemi nestihali platit banke a ta im dom odobrala.  My sme skoncili na ulici.tazko sa to pise, boli to nekonecne dva tyzdne, dni boli pre mna dlhe ako cely rok a noci este dlhsie. Bola som zufala, deti plakali nevedela som ako sa zachranit, ako ist dalej, ako vykrocit vpred a pozbierat posledne sily . cim viac som rozmyslala a hladala riesenie, byvanie..tym viac som stracala nadej. bola som uZ bezmocna a mala som chut zomriet.  Deti ma drzali nad vodou a davali mi silu aby som sa nevzdavala, musela som koli nim bojovat dalej.  podarilo sa mi oslovit jednu realitnu spolocnost, ktora mi ponukla pomoc prenajmom stareho domu. Bola som stastna, znovuzrodena,ze deti budu mat strechu nad hlvou. sice je to stary dom, ktory ma vela nedostatkou ale byvame. Kurime drevom v piecke. varim na starom plynovom sporaku s plynovou bombou. Kupelna je v dezolatnom stave a vodu mame teplu len tam. ale dolezite ze mame kde byvat. Nakolko sa staram o deti sama a su este malicke na to aby same dochadzali do skoly a skolky a tiez domov, je problem si najst zamestanie.Kdekolvek sa pytam na pracu je problem lebo do prace musim prist na 6 to znamena odchod z domu aspon o 5 a to nemozem deticky nechat same. Tiez mam zdravotne problemi. Stres z rozchodu, z odchodu z Bratislavy ,strach o deti,nedostatok financii,zivorenie ,unava a bezboznost sa podpisali a odzrkadlil pred rokom- infarkt. nastastie zijem som tu stale pre deti.,musim  nemozem ich tu nechat same. Teraz mam velke problemi s chrbticou, trpnu mi ruky a nohy.Zial na lekarov nemam peniaze a ani na cestovanie ku nim.  Som zufala z tejto situacie. svoje deticky milujem no priznavam neviem im dat to co momentalne potrebuju.Robila by som akukolvek pracu aby som detom zabezpecila co potrebuju, aby mali na chlebiku salamu alebo mali castejsie jogurtik. Aby namiesto cestovin bolo aj massko na stole.Aby sme mohli kupit drevo a nemuseli zberat haluzky aby sme mali teplo . aby som sa nebala kedy sa vyprazdni bomba v sporaku a nebudem mat ako ndetom aspon cestovinky uvarit. Aby deti mali trosku dostojnejsi zivot, aby neboli smutne ked vidia ine deti a doma placu ze oni to nemozu mat ,lebo mamicka im to nemoze kupit.srdce mi puka z tejto bezmocnosti a chudoby.nakolko si dlhodobo neviem najst zamestanie som klesla z prijmom na hmotnu nudzu. 145,70e.Rodinne pridavky na deticky 93e.. Od otca deti dostavame 30e, toto mu sud urcil ako vyzivne ,je to nehorazne ale z toho mam uzivit deti. Z tychto peniazkov platim najom domceka, ktory mi zo sumy 277e znizili na 200 nakolko sa nam to nedalo platit.zvysok mame na cely mesiac na existenciu.Zial nedokazem z tych par eur zabezpecit detom vsetko.  Dianka navstevuje 8 rocnik Zs, Sofinka je druhacka a Jarko prvacik.Petka obcas chodi do skolky. deti su casto chore. Dianka ma alergiu na ustipnutie hmyzom ,sofinka ma oslabenu imunitu a Petka je od narodenia alergicka na potraviny prach, ma zhorsenu imunitu preto je velmi casto chora. A uz ani na lieky nemam peniazky. bojim sa o svoje deticky aby sa ich zdravotny stav nezhorsoval ete viac nakolko strava neni taka pestra na vitaminy ako dieta potrebuje. Uprimne prosim dobrych ludi o pomoc. akukolvek, budem vdacna aj za potraviny, drevo na kurenie, hzgienicke potreby drogeriu, ovocie  ci zeleninu.Pomoze nam cokolvek. peniazky by som tiez pouzila na tieto kazdodenne vydaje, na lekarov , na skolske potreby pre deticky,. Spokorou pprosim aby sa moje deticky opat usmievali a tesili .Prosim pomoztenam postavit sa na nohy aby sme aspon trosku dostojnejsie zili. Bezmocnost je kruta a zla, srdce mi busi kazdy vecer ked so strachom zaspavam co bude na dalsi den. pekne prosim ak by ste vedeli aj o nejakom zamestnani budem neskutocne vdacna. Prosim pomozte mi nevzdat sa , nestratit nadej, a postavit sa opat na vlastne nohy a kracat . Dakujem za akukolvek pomoc pre moje milovane deti. Nech deti netrpia viac za chyby dospelych.