Keď sa lepí, tak sa lepí smola na päty

Všetko sa to začalo v roku 2002 chrípkou v Čechách, v Plzni, kde som pracovala a tam som prvý krát dostala záchvat, po ktorom som bola v kóme na pľúcnej ventilácii. Keď som sa prebrala, musela som sa vrátiť naspäť na Slovensko a liečiť sa tu. Druhý krát som bola v kóme v januári roku 2012 v Ružomberku, kde mi na internom oddelení podali liek, ktorý mi vyvolal alergiu. Museli ma intubovať. Ležala som na Áre spolu s mamkou. Ja som sa vrátila domov a ona už bohužiaľ nie. Nebola som jej ani len na pohrebe.

Každým rokom je to čoraz horšie. Už pri malej záťaži sa mi ťažko dýcha. Som zoslabnutá a mám zhoršený zrak, pretože užívam veľa liekov, z ktorých horšie vidím. 24 hodín som na kyslíkovom prístroji, a preto mám veľké nedoplatky za elektriku. Som ležiaca pacientka uzavretá medzi štyrmi stenami bez pohybu cítiaca sa ako v klietke. V súčasnosti môžem vážiť tak 40 kg.

Oficiálne som od roku 2010 ZŤP. Po sedemnástich rokoch žiadostí som dostala sociálny byt. Žijem sama, nikto mi neprispieva žiadnou korunou. Môj mesačný príjem je 245 €. Skončil mi aj príspevok na bývanie a to 2,20 €, tým pádom idem platiť smeti v plnej dávke. A nemám nikoho z rodiny, kto by mi finančne ani nijako pomohol.

Elektrika, nájom a káblovka sú moje mesačné náklady, čo činí 190 €. Oproti minulým rokom mi zdvihli poplatok za elektriku o 6 €. Obedové lístky zo školy, ktorých si beriem 10 podľa možností, ma vyjdú 27 €. Mojimi ďalšími poplatkami sú hygienické potreby a lieky, ktoré sú nevyhnutné, ako aj predošlé veci na základné prežitie. Ako všetci vieme, potraviny idú stále vyššie. Nedovolím si kúpiť nič drahé, prevažne len potraviny, ktoré sú v akcii. Počítam každú korunu, aby som mohla vyžiť.

Strašne sa hnevám na tento štát, pretože starí a chorí ľudia tu nemajú šancu. V iných krajinách sa o takýchto ľudí stará štát a pomáha im. Keby mi dobrí ľudia nepomáhali, začo som im nesmierne vďačná, nedalo by sa mi prežiť. Je naozaj veľmi smutné, že v mojom prípade nemôžem dostať opatrovateľku aj na víkend, pretože mesto ponúka opatrovanie len cez pracovné dni a na zaplatenie súkromnej opatrovateľky peniaze nemám, aj preto prosím dobrých ľudí o finančnú pomoc. Vravím si, či sa má človek uspať na víkend, aby sa zobudil v pondelok, aby sa mal kto o neho postarať?

Keď mi žila mama, bolo to jednoduchšie i keď nie úplne ľahké. Teraz to však absolútne nezvládam.

Potrebovala by som aj fyzioterapeuta, ktorý by mi pomohol rozcvičiť nohy. Idem mať narodeniny a nemôžem si ani 50-tku osláviť, veď sa ju človek dožíva len raz za život, no nemám na to finančné prostriedky.

Už pridávam štvrtú výzvu ja viem, ale prosím vás, môj život závidí len od vašej pomoci. Budem k vám úprimná. Aj keď niekto si myslí že nie. 

Za všetku vašu doterajšiu pomoc a podporu vám chcem zo srdca poďakovať. Prajem vám, aby ste boli zdraví, šťastní, požehnaní a milovaní, a aby sa vám vo všetkom darilo. Nech vám to všetko Pán Boh odmení.