Matka pokorne prosí o pomoc pre choré deti a manžela

Som matka troch malých detičiek. Bohužiaľ osud sa s nami nemaznal. Už 15 rokov som invalidná dôchodkyňa kvôli veľmi zlému zdravotnému stavu. Môj manžel, otec mojich detí, je od narodenia nevidiaci. Statočne bojuje so svojím osudom, keď som v nemocnici, snaží sa robiť možné aj nemožné, aby sa o deti dobre postaral. Veľmi ho obdivujem za jeho obetavosť a statočnosť. Starostlivosť o naše deti totiž nie je jednoduchá, Tomáško, ktorý má 12 rokov je autista s ťažkým mentálnym postihnutím. Lacko, ktorý má 6 rokov, má detskú mozgovú obrnu s ťažkým mentálnym postihnutím. Peťka má 7 rokov,je prváčka. Chlapci sú ťažko zvladnutelní, majú záchvaty zúrivosti, plaču, obaja sú plienkovaní a nerozpráva jú. Chodíme s nimi neustále po vyšetreniach, auto nemáme, takže musíme veľa cestovať spojmi z dediny do miest, prestupovať, nakladať a vykladať veľký Lackov kočík... Je to aj dosť finančne náročné. Napriek tomu ich milujeme viac než svoj život a nedali by sme ich za nič na svete. Život bez nich si nevieme ani predstaviť. Keďže financií je málo, nemôžeme si kúpiť ani malé skromné bývanie. Bojujeme celý čas presúvaním sa po podnajmoch, keďže ako rodinu s ťažko chorými deťmi, ktoré majú svoje špecifické problémy a správanie, nás veľakrát odmietajú, musíme sa prakticky presúvať po celom Slovensku, následkom čoho neustále chlapci menia lekárov, učiteľov, prostredie, nehovoriac o tom, že si veľmi veľmi ťažko zvykajú, keďže trpia autistickymi sklonmi. O týchto deťoch je známe, že potrebujú a vyžadujú stabilitu a životnú istotu viac ako ktokoľvek iný. Keď sme prišli do nového prostredia, pre plakali celé dni a noci. Navyše prenájmy sú ako je známe, veľmi drahé, nakoniec sme dopadli tak, že momentálne bývame v staruckom domčeku v malej dedinke na východnom Slovensku, nie je tu zabezpečené kúrenie, elektrické vedenie je v katastrofálnom stave, plyn tu nie je, studňa je taká plytká, že minulé Vianoce sme boli bez vody a otravovali susedov s bandaskami. Sme všetci momentálne v jednej izbicke pri elektrickom ohrievači. Plyn tu nemáme zavedený. Splácame dlh za elektrinu za minulý rok a máme vysoké zálohové platby, lebo šetriace kúrenie tu nebolo možné zaviesť kvôli tomu starému elektrickému vedeniu. Neostáva nám nič nazvyš, ešte nám majiteľka neustále zvyšuje nájom, nedá sa s ňou dohodnúť, radšej držíme pusu a krok, lebo sa už bojíme všetkého, aby sme neostali na ulici, všeličo sme si už zažili... Veľmi, veľmi túžim po tom, že by sme nejakým zázrakom získali nejaké vlastné, hoci aj veľmi skromné bývanie, nie kvôli sebe, ale kvôli mojim láskam, kvôli mojim milovaným deťom.. Aby sme už nemuseli žiť v strachu, kedy nám niekto vypovie zmluvu, dá nám mesiac na odstahovanie, lebo sa mu susedia sťažujú, že chlapci kričia, rušia, behajú, sú akože nevychovaní... Alebo zrazu to chce majiteľ predať, nedá sa s ním nijak dohodnúť....Kto chce niekoho vyhnať, dôvod si nájde, tí, čo chodia po podnajmoch s deťmi, to iste poznajú... Sú to obrovské stresy, obrovská zodpovednosť nás rodičov a úzkosť a neistota pre deti... Prosím Vás veľmi pekne, kvôli mojim deťom, pomôžte nám, sami to už nezvládame! Žijeme ledva ledva z mesiaca na mesiac, sme už vyčerpaní a my predsa potrebujeme ostať silní kvôli dcérke a synom! Ja sa dlhodobo liečim na psychické ochorenie, takže to veľmi citlivo a ťažko nesiem, hlavne keď vidím utrpenie svojich detičiek a bezmocneho manžela, ktorý má tiež potrebuje silnú a nie zlomenú.Prosím preto ľudí s veľkým srdcom, keby nám niekto z Vás mohol pomôcť hocakou čiastkou, boli by sme nesmierne šťastní, keby sme si mohli zohnať aspoň niečo veľmi skromné na splátky, hocijaký skromný príbytok, odkiaľ by nás už nevyhnali.... Neviem, či takáto prosba nie je až príliš odvážna,no verím, že ak to bude Boh tak chcieť, dobre to dopadne.Ďakujem z celého srdca aj za prečítanie.