Vďaka Vám prežívame

Keď som bola ešte mladá,svoj život som si predstavovala úplne inak. Dnes viem,že dosť jednoducho. Osudu sa nevyhname,čo je napísane vo veľkej knihe to aj príde. Žila som si úplne jednoduchý život do ktorého patrila rodina ,práca,priatelia a našlo sa aj hobby. Bolo všetko v poriadku až raz nastal veľký zlom. Dostala sa ku mne vnučka,keď mala 8 mesiacov. Súd mi ju zveril do náhradnej starostlivosti. Všedné dni sa zmenili,všetko okolo ožilo a môj zmysel života by som prirovnala ohňostroju. Vzdala som sa svojich snov,svojho pohodlia a zamerala som sa na to malé klbko,ktoré oživilo môj domov. Priznám sa na kinci dňa som mala pocit,že vyzerám ako ošklbané kura. Do troch rokov som bola na materskej,potom som nastúpila do práce. Moja malá láska chodila do škôlky,potom prišla škola. Vždy bola veľmi šikovná,no presne v takej miere bola aj aktívna. Dala mi zabrať riadne. No nebolo všetko také dobré. Objavili sa problemy s nôžkami,veľa rokov sme chodili do BA. Slečna sa dobre učí do dnes. Je to úžasné dieťa. Od škôlky navštevuje umeleckú školu,hrá neskutočne krásne na akordeóne. Učí sa anglicky,nemeckyJe to moja šikulka. Dnes je už siedmačka. Pár rokov dozadu ani mňa neobišli zdravotné problémy. Mala som ťažkú operáciu,po ktorej sa môj zdravotný stav rapídne zhoršoval. Prešla som si obrovskou zmenou,čo ma dosť poznačilo. Môj pracovné miesto zaniklo,ostala som bez práce bez príjmu. Problémy sa začali vtedy. Zrazu bol problém platiť bežné účty,po čase nebolo kam siahnuť. V minulosti sme s vnučkou veľa cestovali,mali sme pod palcom múzeá,hrady,krásy Slovenska. Zvykli sme si ,ale,že svoj voľny čas musíme tráviť doma. Vždy sme si vedeli vymyslieť program,kde netreba peniažky. Chodili sme maľovať kamienky k Dunaju,počúvať vtáčikov,skývať sa medzi slnečnicami. Vždy som trvala na tom,aby vnučka dostala dobrú výchovu,aby cítila že je milovaná,aby sa často smiala a hlavne aby mala vzdelanie. U nás sa nemôže stať,že by boli tresty. Nie je prečo. Snažím sa ju pripraviť do života,ako plnohodnotného človiečika. Veľa sa rozprávame,smejeme a niekedy veru robíme aj blbosti. Máma sa radi. Viem ,že cíti,že vo mne má oporu,ale aj kamarátku. Ja jej osud znášam ťažšie ako ona,aspoň si to myslím. Verím ,že sa mi podarí z nej vychovať dobrého a múdreho človeka. Verím? Skôr dúfam. Niekedy mám pocit,že nevládzem. Som PN už skoro 2 roky. Nedostávam žiadne nemocenské už. Som už na dne svojich síl. Zaplatiť byt,energie,školu,Zušku a ešte sa aj stravovať je už nemožné. Keď príde čo i len chrípka je to katastrofa,lebo treba do plusu lieky kupovať. Niekedy mám pocit,že to nezvládnem psychicky. Človek musí držať hrdinskú tvár a kráčať ďalej. Nemôžem ukázať ,že som na kolenách,to by ju ranilo ešte viac. Náš príjem je opakovaný príspevok na zverené dieťa 163 a rodinne prídavky cca25. Nedokážem z toho žiť.  Keby aspoň to zdravie slúžilo a mohla by som pracovať. Malá bude mať 13 rokov,tak veľa by si toho zaslúžila. Ona nechce nič,je to nesmierne skromné dieťa. My nepotrebujeme žiadny luxus,nič extra. Priala by som si ,len toľko,aby sme mohli prežiť ,aby som vedela platiť účty a mala čo položiť na stôl. Preto sa obraciam na vás s prosbou o pomoc. 

Ak môžete prosím pomôžte nám prežiť.

Ďakujem