Nádej pre ťažko zdravotne postihnutého Lukáška :)
Trvanie výzvy:
9. decembra 2012 - 30. apríla 2013
Cieľ výzvy
Dať šancu Lukáškovi pochopiť náš svet a zmierniť jeho trápenie.
Autor výzvy
Príbeh
Nádej pre ťažko zdravotne postihnutého Lukáška :)
Lukáško má viac diagnóz,má DMO-ataktickú formu,hyperkinetickú poruchu správania,je autista,má časté úrazy pre centrálnu nervovú a koordinačnú poruchu.je plne plienkovaný a má aj psychomotorickú retardáciu.V Piešťanoch -Adeli centre nám dali nádej.Tento pobyt stojí cez 3000eur aj s ubytovaním a stravou.Pomôžte mi dať nádej pre môjho synčeka.ĎAKUJEME :)
Tu je môj príbeh.
Som mamička 4ročného Lukáška.Môj drobček sa narodil 16.5.2008 ako celkom zdravé bábo.Prekonal novorodeneckú žltačku a bol akurát spavý.Problém sa nám začal,keď nemal vyvinuté jadierko na ľavej nožičke a nemal vyvinutý ani kĺb.Bol pol roka fixovaný v remeňoch.Začali sa problémy s celkovým vývinom.Keď mal 1,5roka usmialo sa na nás slniečko.Po dlhodobej rehabilitačnej metóde podľa Dr.Vojtu sa Lukáško postavil na nôžky a začal sám chodiť.Boli to slzičky šťastia.Potom neskôr ako 2 ročný nám vôbec nerozprával a chôdza začala byť zase krkolomná a zlá.Lukáško začal mať časté pády a bolesti a postupne ako rástol mu začali aj poruchy správania.Luky nevie sám papať jedlo ako polievky,jogurty atď. sa mu vylieva,ale snaží sa.Učí sa piť z hrnčeka.Máme problémy v hromadnej doprave,na cestách,na križovatkách,v banke atď.Hoci kde z ničoho nič začne plakať,nevie mi povedať,že prečo,lebo nerozumie nášmu svet a ja som zúfalá a často plačem,lebo mu neviem v tej chvíli pomôcť.Snažím sa ho vtedy silno objať a upokojiť.Ľudia,ktorí nás poznajú,mi v tej chvíli veľmi pomáhajú.Keď mi zavolali z Adeli centra,že po preskúmaní Lukáškových lekárskych nálezov mu budú vedieť pomôcť bez akýchkoľvek kontraindikácií,rozplakala som sa od šťastia.Lukáško je inak veľmi láskavý chlapček a každého ľúbi.Užíva už ťažké lieky,ktoré mu ničia pečeň.Po Adeli rehabilitácii ich asi už ani nebude potrebovať.Lukáška nosíme 2xtýždenne do Košíc na cvičenia a terapie montessori a do stacionára na skupinové terapie pre sociabilitu.Veľmi nám pomáhajú.Nosíme ho aj do špec.MŠ v Košiciach do triedy pre autistov.
Keďže sa o Lukáška starám sama nemám už nazvyš financie na rehabilitačné pobyty.Ledva mám na stravu po vyplatení nájomného a inkasa,po kúpe liekov a výdavkach na cestovné náklady do Košíc a späť,čo je od nás 86km tam 86km naspäť.Na Lukáška poberám rodičovský príspevok a prídavok a kompenzácie.A opatrovateľský príspevok na chorú sestru,ktorá má plný invalidný dôchodok len 260,20eur.Ona napriek svojej vážnej chorobe mi veľmi pomáha z Lukáškom.Bez nej by som výchovu zvládala veľmi ťažko.Lukáško musí mať aj kočík,keďže po dlhšiej chôdzi už nevládze a padá.Lukáško je odkázaný na 24hod. opateru.Sám by bol stratený v našom veľkom svete.
Snáď môj príbeh osloví zopár ľudí s dobrým srdcom a s pomocou druhej ruky spolu pomôžeme Lukáškovi aspoň zmierniť jeho psychické a aj fyzické trápenie.
Za akúkoľvek pomoc Vám vopred aj v mene Lukáška ĎAKUJEME.
Som mamička 4ročného Lukáška.Môj drobček sa narodil 16.5.2008 ako celkom zdravé bábo.Prekonal novorodeneckú žltačku a bol akurát spavý.Problém sa nám začal,keď nemal vyvinuté jadierko na ľavej nožičke a nemal vyvinutý ani kĺb.Bol pol roka fixovaný v remeňoch.Začali sa problémy s celkovým vývinom.Keď mal 1,5roka usmialo sa na nás slniečko.Po dlhodobej rehabilitačnej metóde podľa Dr.Vojtu sa Lukáško postavil na nôžky a začal sám chodiť.Boli to slzičky šťastia.Potom neskôr ako 2 ročný nám vôbec nerozprával a chôdza začala byť zase krkolomná a zlá.Lukáško začal mať časté pády a bolesti a postupne ako rástol mu začali aj poruchy správania.Luky nevie sám papať jedlo ako polievky,jogurty atď. sa mu vylieva,ale snaží sa.Učí sa piť z hrnčeka.Máme problémy v hromadnej doprave,na cestách,na križovatkách,v banke atď.Hoci kde z ničoho nič začne plakať,nevie mi povedať,že prečo,lebo nerozumie nášmu svet a ja som zúfalá a často plačem,lebo mu neviem v tej chvíli pomôcť.Snažím sa ho vtedy silno objať a upokojiť.Ľudia,ktorí nás poznajú,mi v tej chvíli veľmi pomáhajú.Keď mi zavolali z Adeli centra,že po preskúmaní Lukáškových lekárskych nálezov mu budú vedieť pomôcť bez akýchkoľvek kontraindikácií,rozplakala som sa od šťastia.Lukáško je inak veľmi láskavý chlapček a každého ľúbi.Užíva už ťažké lieky,ktoré mu ničia pečeň.Po Adeli rehabilitácii ich asi už ani nebude potrebovať.Lukáška nosíme 2xtýždenne do Košíc na cvičenia a terapie montessori a do stacionára na skupinové terapie pre sociabilitu.Veľmi nám pomáhajú.Nosíme ho aj do špec.MŠ v Košiciach do triedy pre autistov.
Keďže sa o Lukáška starám sama nemám už nazvyš financie na rehabilitačné pobyty.Ledva mám na stravu po vyplatení nájomného a inkasa,po kúpe liekov a výdavkach na cestovné náklady do Košíc a späť,čo je od nás 86km tam 86km naspäť.Na Lukáška poberám rodičovský príspevok a prídavok a kompenzácie.A opatrovateľský príspevok na chorú sestru,ktorá má plný invalidný dôchodok len 260,20eur.Ona napriek svojej vážnej chorobe mi veľmi pomáha z Lukáškom.Bez nej by som výchovu zvládala veľmi ťažko.Lukáško musí mať aj kočík,keďže po dlhšiej chôdzi už nevládze a padá.Lukáško je odkázaný na 24hod. opateru.Sám by bol stratený v našom veľkom svete.
Snáď môj príbeh osloví zopár ľudí s dobrým srdcom a s pomocou druhej ruky spolu pomôžeme Lukáškovi aspoň zmierniť jeho psychické a aj fyzické trápenie.
Za akúkoľvek pomoc Vám vopred aj v mene Lukáška ĎAKUJEME.
