Cvičenie a hipoterapia pre Klárku

Narodila som sa v 40tt tehotenstva ako "zdravé" dieťa, teda aspoň si to moji rodičia mysleli. Do prvého očkovania bolo všetko v poriadku a to, že som bola slabšia pripisovali tomu, že som bola menšia.  Po očkovaní som dostala svoje prvé febrilné kŕče, ktoré boli slabé . Po druhom očkovaní opäť, tie boli už omnoho silnejšie. Nikdy predtým moji rodičia nič také nevideli a mysleli si, že zomieram. Ostala som veľmi slabá a prestala som robiť veci, ktoré som aj do vtedy vedela. Potom to už išlo. Od 6 mesiacov sa naši snažili zistiť čo mi vlastne je. Začali sa  vyšetrenia, genetické testy a po dlhých 15 mesiacoch, život otočený na ruby. Keď mamine volali, že som dostala do daru ojedinelé genetické ochorenie, ktoré sa volá Wolf-Hirschhornov syndróm a má ho len 1 dieťa z 50 000, bol to šok. Mama dva dni preplakala a kládla si dookola otázku, ktorú si asi hovoria všetci čo majú nevyliečiteľne choré dieťa "Prečo práve my". Touto informáciou sa začal beh na dlhú trať. Dnes už mám 6 rokov a bojujem zo všetkých síl. Niekedy to ide lepšie inokedy horšie tak ako všetko v živote, ale som veľká bojovníčka a verím, že raz budem behať aj bez pomoci. Okrem toho, že nechodím ma sprevádzajú aj iné veci. Napríklad neviem žuť všetko mi preto mixujú, nerozprávam, neviem sama papať ani sa obliecť, stále nosím plienky a mám epilepsiu. Už dokážem urobiť pár krokov aj sama, ale chce to ešte veľa cvičenia. Nevládzem chodiť dlho ani s oporou , ale naozaj sa snažím ako viem. Pravidelne rehabilitujem, chodím na koníky a raz/dva krát do roka chodím na liečenie do Kováčovej. Mamina a ocino hovoria, že som veľmi šikovná a chtivá a to je dobre. Tak Vás prosím držte mi palce nech svoj boj dotiahnem do úspešného konca. Ďakujeme Vám za každé prečítanie, myšlienky a podporu.