Menu

Pomoc pre Olíviu k vytúženému cieľu

Trvanie výzvy: 15. októbra 2020 - 15. apríla 2021

Chcem darovať

Zvoľte výšku svojho jednorazového daru

Túto výzvu podporíte aj zdieľaním

Cieľ výzvy

Naším cieľom je vyzbierané finančné prostriedky použiť hlavne na rehabilitácie v okolí nášho bydliska, ktoré pravidelne navštevujeme (Vojtová terapia, Bobath terapia, Therasuit rehabilitácie, Hippoterapia), na pokrytie výdavkov spojených s bioaktívnou liečbou pre našu dcérku, taktiež na kúpu rehabilitačných pomôcok, podľa odporučania ortopédov a fyzioterapeutov. Všetkým darcom zo srdca ? ĎAKUJEME! ?

Príbeh

Pomoc pre Olíviu k vytúženému cieľu

Malými krôčikmi sa dostať k návratu do normalného života.

Dobrý deň prajem. Volám sa OLÍVIA ANGELOVIČOVÁ. Chcela by som sa s Vami podeliť o môj príbeh. 

Narodila som sa v máji 2015. Život mi umožnil do mojich troch rokov žiť tak, ako všetkým zdravým detičkám. Bola som zdravá, šťastná, plná života. Nastúpila som do škôlky ako 2,5-ročná. Vychodila som jeden celý školský rok. Začala som aj druhý rok v škôlke, ale len do októbra, kedy sa stalo niečo nečakané. Život sa zo dňa na deň zmenil nielen mne, ale aj mojim rodičom, súrodencom a všetkým najbližším.

V októbri 2018 sz totiž začala moja ojedinelá choroba. Lekári ju nazvali POLYRADIKULONEURITÍDA. Zápal miechy. Začalo sa to tým, že jedna rúčka bola zrazu nehybná. Spozorovali sme to, keď som s mala prezliecť do pyžamka a rúčka sa jednoducho nedala zdvihnúť. Po príchode večer na pohotovosť nás posielali kade-tade. Nakoniec nás v noci museli hospitalizovať v Prešovskej detskej nemocnici. Malo to rýchli spád. Po niekoľkých hodinách pobytu v nemocnici mi zoslabla aj druhá rúčka, do večera už aj nôžky. Po dvoch dňoch strávených v nemocnici som sa už z postele nepostavila. Stal sa zo mňa ležiaci pacient odkázaný na pomoc iných. Začali mi vyšetrovať všetko možné. Nevedeli mi zistiť, čo a prečo sa mi stalo. Keďže sa obávali, že mi budú zlyhávať aj pľúca, preložili ma do Detskej fakultnej nemocnice v Košiciach na ÁRO. Zašlo to u mňa tak ďaleko, že mi rodičia museli hlavičku otáčať z ľava do prava a naopak, pretože som už ani to sama nedokázala. 

Dva mesiace v nemocnici som strávila so stále nejasnou diagnózou. Podstata však bola v tom, že som dostala zápal miechy, ktorý mi postihol miechu pozdĺž celej chrbtice a tým sa mi zapálili aj korene nervov. Zradil ma aj auto-imunitný systém. Prognózy lekárov sú stále nejasné, ale z ich pohľadu často nie veľmi pozitívne. Odporúčajú mi hlavne intenzívne rehabilitácie. Nakoľko sa mi ohla chrbtica do väčšej skoliózy, potrebujem aj rôzne rehabilitačné pomôcky.

Dnes, už ako 5-ročná, si sama sadnúť neviem, ale ak ma posadia, tak posedím. Viem maľovať omaľovánky, kresliť si, navliekať korálky a ináč sa pohrať pri stole. Ale s papaním, osobnou hygienou, či s obliekaním mi stále niekto musí pomáhať. Rúčky dvihnúť neviem. Nepostavím sa na nôžky, lebo sú stále slabé. Treba mi ešte veľa trénovať. Rehabilitácie, liečba, či pomôcky sú dosť finančne nákladné. Lekári pre mňa už lieky nemajú, preto sa uchyľujeme aj k iným možnostiam liečby. Absolvovala som podanie kmeňových buniek, liečbu bioaktívnymi peptitídmi, rehabilitácie v Prahe, ale aj v našich rehabilitačných centrách ako je Svetielko, či Possibilitas, liečebné pobyty v kúpeľoch. Chodievam rehabilitovať denne, často súkromne. A keďže  moje svaly boli celkom ochabnuté a nervy v základoch poškodené, napredujem veľmi pomaly. Vedela som sa sama obliekať, umyť,  napapať, hrať sa, chodiť aj bicykolvať a veľmi  by som chcela to všetko zažiť opäť. Veľmi chcem!!! A práve preto by som sa chcela uchádzať o Vašu pomoc a podporu priblížiť sa k môjmu vytúženému cieľu a tým je byť zdravou a sebestačnou. I keď som ešte malá, ale chcem stáť na vlastných nôžkach!

                                                                                                                                                                                                            

Dcérka sa nám narodila ako druhá z troch detí. Keď nám Olívia ochorela, zmenilo sa všetko v našich životoch. Bolo ťažké nechať všetko, vrátane detí, doma a byť nepretržite dva mesiace v nemocnici. Všetko ostalo na pleciach starých rodičov, keďže aj manžel musel za prácou cestovať a zdržal sa v nej aj mesiac. Snažíme sa zvládať všetko, tak ako aj ostatné rodiny, ktoré nemajú ľahký osud. Robíme to pre naše deti, pre našu Olíviu, ktorá má svoje sny, svoje predstavy a túžby. Je plná energie a dobrej nálady. Tak ako každý máme svoje svetlejšie a tmavšie dní, také má aj ona. Pri cvičeniach a rehabilitáciach len málokedy vzdorovala. A to preto, lebo si skoro uvedomila, že tadiaľ vedie cesta. Keď mi povie, že raz bude baletkou, či lekárkou alebo že bude mať 7 detí, tak vidím že ju to nadchýňa a má zmysel života. A to je pre nás ako rodičov hnací motor, spraviť  pre ňu, čo sa dá. Zo slov lekárov sme si vypočuli, že jej máme pripraviť pekný život. Budeme do posledného dychu robiť jej život pekným. Veríme však, že sa dožijeme toho, kedy zas bude stáť na svojich nôžkach a budeme kráčať spolu vedľa seba. Veď nádej zomiera posledná. 

Práve preto sa na Vás, ako darcov obraciame s prosbou, pomôcť našej Olívii napredovať a zaradiť sa do normalného života. Musí veľa rehabilitovať, potrebuje správne rehabilitačné pomôcky a podpornú liečbu. Sú to dosť finančne náročné záležitosti. 

Vopred Vám všetkým zo srdca ďakujeme a veríme, že aj vďaka Vám náš cieľ dosiahneme a vrátime Olívii radosť do života. 

Ďalšie informácie

Nahlásiť

Stránka obsahuje nepravdivé, urážajúce alebo neetické informácie

Ste si istý, že chcete vymazať aktualizáciu?