Pomoc pre Anetku

Anetka je statočné a dobrosrdečné dievčatko, ktoré rozjasňuje aj tie najchmúrnejšie dni svojím úsmevom. Hoci nepozná lásku vlastného otca a nesie si životom bremeno niekoľkých diagnóz, je plná života, radosti a elánu. 
Teraz už 11-ročná Anetka sa narodila predčasne, po komplikovanom tehotenstve. Ušli sme dlhú cestu, od každodenného cvičenia, cez najrôznejšie terapie, týždne strávené mimo domova, litre sĺz, Anetkiných i mojich. To všetko však malo význam - Anetka dáva nepriaznivým prognózam na frak. 

Hoci robí krásne pokroky, ešte nechodí samostatne, je odkázaná na prepravu v invalidnom vozíku. Taký vozík, ktorý by vyhovoval jej potrebám, je ale veľmi finančne náročný. Požiadali sme o pomoc zdravotnú poisťovňu, ale neúspešne - aktívny vozík, ktorý by jej vyhovoval, nie je na zozname pomôcok, ktoré preplácajú ľuďom s jej diagnózami. V zozname sa pre ňu nachádzajú len ťažké mechanické vozíky, ktoré sa nielen ťažko ovládajú, ale aj je nemožné ich nejako poskladať do auta :/ Anetku vozím doškoly, na rehabilitačné pobyty, terapie... Preto je pre nás ľahko skladateľný vozík nevyhnutnosťou. Odľahčený vozíček, ktorý by bol pre ňu vhodný, má tiež možnosť výberu rôznych doplnkov, ktoré by Anetke zabezpečili pohodlné sedenie a bezpečný prevoz – napríklad kryty na kolesá, aby si neporanila prsty,odklopné stupatká, ktoré by jej uľahčili nastupovanie do vozíka (má už 40 kíl,je s ňou celkom náročná manipulácia), antidekubitný podsedák a mnohé iné.  

Tieto náklady si ale nevieme hradiť vo vlastnej réžii. S Anetkou žijeme momentálne s jej nevlastným ockom a malým bratčekom v dvojizbovom byte, jediný pracujúci člen rodiny je môj manžel. 
Milí priatelia, známi aj neznámi, verte mi, že nič na svete by mi neurobilo väčšiu radosť, ako to, že by Anetka invalidný vozík nepotrebovala. Zobrať ju za ruku na prechádzku, na výlet, do školy, kamkoľvek...To je sen, na ktorý si zatiaľ musíme počkať. Ale verím, že aj to raz príde. 
Za prečítanie príbehu aj za každú prípadnú pomoc vám srdečne ĎAKUJEME!