Cesta k životu

Dobrý deň

Celý náš svet sa točí okolo nášho zlatíčka,a ani táto prozba nebude iná. Trošku vás uvedieme do nášho života. Keď sa mala narodila tak od začiatku ju trápili rôzne diagnózy, od gastroenterologickej  cez kožné až po nábech na astmu. Keď mala rok tak sme si všimli, že ma zvláštne správanie, následne to dostalo rýchly spád,stav sa jej prudko zhoršoval. Prešli sme všetky možné vyšetrenia, až nakoniec, to mala dva roky a už to bolo neunostne, po par sedeniach prišla diagnóza F 84.0 detský autizmus. Každý týždeň bolo na nej vidno, ako sa to zhoršovalo, až do takeho štádia že proste išlo už o život a musela byť nastavená na lieky. To nehovorím o tom aké veci robila mne ako mame, vyzerala som ako zápasník po prehratom zápase, všetko, čo jej prišlo pod ruku bola zbraň na útok od hračiek cez vybavenie domácnosti atd. 

Začala brať lieky, museli jej tri krát zvýšiť dávku, lebo to nezaberalo, teraz dostáva maximálnu možnú dávku, aby sa s ňou dalo žiť. Musela začať chodiť do centra pre autistov a ja som sedela v aute pred budovou a spala alebo hľadala na internete, ako jej pomôcť. Potom, ako lieky začali zaberať, sa trošku ukludnila a bola schopná chodiť aspoň na dvor alebo pred dvere, avšak rozvinulo sa u nej niečo iné. Chorobná potreba umývať ruky, sprchovať sa, je háklivá na akukoľvek špinku, bola schopná si 30x denne umyť ruky až ich mala červené, ako ich drhla, to iste kúpanie, zobudila sa o 1-2ráno a, kým sme ju neosprchovali tak kričala, že je špinavá, nemohla spať, cele noci sme ju vozili autom, lebo budila celu ulicu. 

Momentálne je v takom stave, že berie lieky 3x denne, do centra chodí koľko jej to stav dovolí, musí mať presný denný program, nič nesmie byť inak, všetko musí byť na rovnakom mieste, rovnakí ľudia, postupnosť. Je plne plienkovana, čo to povie, ale rozumieme jej len my a učiteľka v škôlke,porozumenie je slabe, ma svoje činnosti a nerobí nič iné. Vonku chodí, ale nosím ju na rukách alebo sa schová v kočiku do svojej bublinky, vadia jej zvuky, rýchlo prechadzajuce auta a ľudia keď sú pri nej blízko, všetko si strká do pusy, potom pľuje po ľuďoch olizuje steny alebo do nich vyškrabkava prstom diery, lebo tam nájde hrboľček. Záchvaty/amoky ma niekoľko krát denne a jedine čo môžem urobiť je dávať pozor aby si neublížila.Pridružil sa jej problém s nožičkami kedže chodi po špičkách, musí rehabilitovať, nikto s ňou nechcel cvičiť lebo hryzie a pľuje, musí nosiť špeciálnu obuv na mieru, lebo normálne topánky neobuje. 

V jednom rehabilitačnom centre pre deti sú s ňou ochotný pracovať a tam sa to cele stalo, stretli sme tam psíka, canisterapeuta. 

Mala bola strašne zdržanlivá, priam prepadala panike, keď bol pes v tej istej miestnosti ako ona, postupne si ju pes získal a začal chodiť k nám domov. 

Začala som si o tom, čo to študovať, hľadať odborne články a taktiež iných ľudí a rodiny, ktoré majú podobne deti a polepšilo sa im, keď dostávali správny podnet. 

Časom sme vypozorovali, že pes vycítil, keď mala bola nervózna, spušťal sa jej amok alebo jej niečo bolo nepriemne. Ak bola nervózna z toho, že je niekto blízko nej tak sa pes postavil medzi ňu a osobu, odviedol jej pozornosť a ona sa dokázala uvoľniť. Snaží sa nadviazať kontakt s psom nie s nami, jej povie poď, sadni, lízať, ham a oslovi ju menom. 

S človekom to nikdy neurobila. A tak sme to riskli a zobrali ich von, na ulicu, auta, ľudia, zvuky a ona zrazu neutekala išla kľudne pokojne, netrhala sa, keď išlo auto a pes ustúpil na kraj urobila to aj ona, pes čakal na prechode čakala aj ona a takýchto veci bolo strašne veľa, proste iné dieťa. Ale pes prichádza a odchádza a ona bez neho zas nefunguje.

A tak padlo rozhodnutie, musíme získať takého psa nech to stojí, čo to stojí.

Psík bude mať za úlohu udržať malú v bezpečí, držať ju v psychickej pohode a v prípade úteku ju pes bude sprevádzať a upozorni okolie, že je dieťa bez dozoru. Takže to bude taká predlžena ruka k malej, s ktorou je ona ochotná spolupracovať.

Viem že nikdy nebude 100% ale verim že keď jej dokážeme dať to čo potrebuje s vašou pomocou, tak bude chodiť so svojim psím kamošom von a bude šťastná,je mi jedno ako bude rozprávať či bude v niečom vynikať,alebo že bude nesamostatná, len chcem aby bola šťastná v bezpečí.

Ak ste dočítali až sem tak si to vážim, a ak sa rozhodnetie prispieť čo i len euro tak vám ďakujem,dávate nám nádej že to bude raz lepšie.