Pomoc v núdzi

Vo februári 2020 som si založila živnosť k 1.4.2020.Od 1.4.som mala začať pracovať na živnosť aj s manželom, preto sme ukončili byvalé zamestnanie.Naše plány sa začali rúcať príchodom koronavírusu.Nik nevedel,čo to je, dokedy to tu bude a ako nás to ovplyvní.Začali sa zatvárať prevádzky,k vóli tejto neistote som 13.3.2020 živnosť posunula a stále ju posúvam.Aby tých prekvapení bolo trošku viac,nešťastne som v júli spadla a trojitá zlomenina nohy s operáciou.Po prepustení z nemocnice som nebola schopná sa sama postaviť z postele.Manžel sa stal mojím opatrovatelom.Musel robiť doma úplne všetko, aj mi pomáhať s umývaním a voziť ma na invalidnom vozíku na vzduch a k lekárovi.Nohu nemám stále v poriadku,jedna kosť sa mi dlho hojí.Zaťažujem ju,cvičím.Chodím o francúzskych barliach.Lekar mi povedal, aby som skúsila bez barlí,ale nevydržím dlho, lebo ma noha po 15 min začne bolieť a ešte v nej trochu pichá a je aj dosť stuhnutá,preto by som potrebovala stacionárny bicykel,aby som sval viac rozhýbala a skúsila chodiť s palicami na chodenie.Potrebujem si dať nohu,čo najskór do poriadku, aby som mohla pracovať.Ale všetko stojí peniaze a tie nám teraz velmi chybajú.Dostávali sme podporu v nezamestnanosti,v októbri sme nedostali nič a od novembra dostávame obaja dokopy 244 eur dávky v hmotnéj nudzi.Z toho sa nedá vyžiť,nieto ešte zaplatiť náklady na bývanie, úver,pomócky k rehabilitacii,alebo neočakavané výdaje-pol roka máme pokazenú práčku.Rozmýšlať,či kúpiť jedlo alebo zaplatiť úver a náklady na bývanie je zvláštne.Aby sme mali všetky splátky úveru zaplatené požičali sme si od známych 1000 eur,ale tie už treba vracať a nie je z čoho.Manžel si hladá intenzívne prácu,ale zatial sa mu nedarí.Som zufalá, je mi do plaču,ale plač nepomóže.Prosím Vás pomóžte nám,každé euro nám velmi pomóže a bude pre nás velkým darom.Verím,že s Vašou pomocou to zvládneme. 

Ďakujeme z celého srdca.

Prosím aj štát o príspevok z FVP.Nech necítíme tú nespravodlivosť.To,že som nezačala od 1.4.2020 pracovať na živnosť a manžel tiež nezačal pracovať so mňou je vďaka koronavirusu a nemali sme ani to šťastie,že by sme mali predlženú podporu v nezamestnanosti,Žiadnu Covidovu pomoc od štátu sme s manželom nedostali. Prvýkrát som nezamestnaná.Mám 46 rokov z toho 27 odpracovaných.Už som z tejto situacie zufalá.Je to hrozné bez práce.