Pomoc pre deti,ktoré zaživaju tažke chvile zo straty ocka.....

Neviem ,ako začat ..neviem ako mám najst spravne slová ..mám sebe tolko bolesti a beznadeje že neviem ako dalej...moje srdce je plne bolesti a prazdnoty, život sa s nami kruto zahráva a niekedy prestávam verit, že budem niekdy štastná...jendo však viem ,že jedinny ktory si toto nezaslužia su moje deti..Mala som krasnych 18 ,ked do mojho života vstupil on..laska mojho života otec mojich 3 detí..26.6. 1998 sme si povedali áno,..onedlho sa nam narodil syn Patrik o 5 rokov dalši syn Igorko..Manžel pracoval ako murár ,chodil na týždnovky ..deti videl len cez víkendy ,no aj za ten čas sa im venoval ako najviac vedel v našom regione je nudza o zamestanie tak bol rad že aspom uživi svoje deti a ma pracu ,po matreskej som sa aj ja zamestanala parcovala som ako kadernička ,manžel mal velke štastie a vzali ho pracovat do miestej fabriky ako zvarača ,nemusel už vychadzat za pracou daleko ,a čo je najhlavnejšie boli sme spolu ako rodina deťom sme kupili počitač vzali uver na auto, na splátky nabytok..fungovali sme ako skoro každá mladá rodina....manžell chodil do prace skoro rano ,vždy ked vstal mal nevolnosti ,bolo mu zle..už vtedy sa mi jeho zdravotny stav nepáčil..nechcel ist k lekárovi ,bal sa ,že bude PN a príde o prácu....na január 2009 nikdy nezabudnem ...v práci zazvonil telefon a v nom uplakany najstarši syn "ocko ma balesti a leži na zemi...! rychlo som sa ponahlala domov z prace a to už bola u nas aj sanitka...nasledovali dlhé vyšetrovania ,lekari nam oznamovali zle a zle vysledky...nakoniec diagnoza,,,silny zapal podžaludkovej žlazy...nasledovalo dlhe liečenie a pobyt v nemocnici manžel schudol 22 kíl ,,no nič nezaberalo .. 25.4.2012 ....najhoršli den mojho života...od tohto dna je už rok no ja aj tak neverím,.neverím že naš ocko moj milovany manžel tu už nieje,,,že nám odišiel že nám umrel.....neskutočna bolest a žial...v 32 rokoch som sa stala vdovou moje deti polosiroti...neopísatelna bolest ,trapenie ..ked vidite bolest a slzy v očiach vašich detí....ked sa pytaju prečo??? prečo ocko umrel?ked sa vas dvojročne dieta opyta mamy ocko ma lubi?je z ježiškom???? najhorši pocit ked musite oznamit svojim detom že ocko umrel..je to neopisatelne,,,nevieme s tym žit nedá sa s tym zmierit..ja sa musím pretvarovat že je všetko v poriadku aby deti nevideli že sa trapim ...pozeraju mi do oči ..či su tam slzy...nemožem plakat ..všetko držim v sebe len aby oni netrpeli..zostala som na všetko sama s dlhmi a exekuciami na hlave na pohreb som si musela požičat .inak by som ho nemala ani začo pochovat...vdovsky dochodok mi schvalili 70 eur ..to nemaju deti ani na cestovne do školy ..žijeme z 230 eur na mesiac čo je náš jediiny príjem platím dlhy exekucie ,neda sa to všetko zvladnut dcerka je často chora ma zniženu imunytu do prace ist ešte nemožem ,..neviem ako dalej l ako žit...preto prosím o pomoc dobrych ludi nie pre seba ale moje deti ..deti ktorym osud nedoprial štastne a beztarostne detstvo ,,deti ktore si okrem radosti prežili aj tažke chvile ,chvíle bolesti a smutku,..neviem ako dalej...ako žit s tym aby oni necitili nedostatok,..je to velmi tažke ked sa musite rozhodnut ktoremu z deti zaplatite obedy v škole ,pretože nieste schopny im zaplatit obom....ked musite rozmyšlat nad každym eurom či vam vynde obed či nie..vdaka dobrym mamičkam mame aspom oblečenie ,ktore moje deti nosia po inych detoch .tak velmi by som im chcela dopriat ..aj ked viem že ocka im to už nikdy nevrati no v našich srdciach bude navyždy ,velmi ho lubime a ja budem bojovat za lepši život aj zanho....dakujem za každu pomoc ,všetkym dobrym anjelikom a ludom,ktory maju srdcia na spravnom mieste....DAKUJEM....MAMA LENKA