Zázrak menom Lucinka
Volám sa Lucinka a spolu s maminkou bojujeme o to, aby som si pekne sadla ale naším najväčším snom je, aby som samostatne dokázala chodiť.
Pýtate sa prečo to nedokážem? Keď som bola ešte v mamkinom brušku, pán doktor maminke povedal, že musíme ísť do Banskej Bystrice, lebo mám máličko plodovej vody. V BB maminke povedali, že mi nesprávne pracujú obličky a necikám. V 27. tt maminke odporučili cisársky rez. A tak som prišla 28.5.2021 na svet s pôrodnou váhou 570g. Biometricky ma ohodnotili na 22+5tt, čiže pod hranicou životaschopnosti. Ja som sa však nevzdala a s pomocou pani doktoriek a sestričiek som sa rozhodla ostať s mojou maminkou. V BB ma vypiplali, obskakovali, kŕmili, podstúpila som vitamínoterapiu. Potom ma previezli do nemocnice v Rimavskej Sobote. No tam sa mi vôbec nepáčilo, veľa som zvracala, nechutilo mi tam jesť ani vitamíny neboli také ako v BB. Domov za maminkou a sestričkou Peťkou som išla v septembri, už ako „veľkáčka“. V prepúšťacej správe bolo napísané, že mám 2.5kg, no vážila som necelé 2kg. Odporučili mi papať Vigantol, hlásiť sa u obvodnej pani doktorky a sledovať ma mali na neurológii.
Napriek tomu, že moja maminka pravidelne chodila na poradňu, pediatrička v Banskej Štiavnici, neurologička v Žiari nad Hronom, rehabilitačná v Lučenci stále sa vypytovala, či je všetko v poriadku, prečo nenapredujem, nepriberám, neplazím sa, neštvornožkujem, vždy dostala „univerzálnu odpoveď“: „Vážená mamička, čo od nej očakávate, je predčasne narodená, ona časom všetko dobehne.“ Všetkým sa zdalo, že som úplne normála, len potrebujem viac času. Maminka ma veľmi miluje, tiež sa jej zdalo, že niečo nie je v poriadku ale keď lekári povedali... tak im slepo a hlúpo dôverovala. Márne však čakala na moje prvé slová a pokroky – kroky...
Mám anjela strážneho. Našťastie sa maminka už v nemocnici v BB zoznámila s mojím anjelom strážnym, s Katkou (tiež má predčasniatko, môjho naj kamoša Vladka). Katka nám vybavila rehabilitačný pobyt v TETISe v Dunajskej Lužnej. Najprv sme však jednu noc spali u nich a Katka sa maminky začala vypytovať rôzne čudné veci. Prečo sa neplazím, prečo neštvornožkujem, prečo nesedím, prečo sa nesnažím robiť prvé kroky, prečo som taká chudučká (necelých 6kg v 20 mesiacoch), čože to mám s očkami...? Maminka jej povedala, že lekári ju ubezpečili, že je všetko v poriadku. No Katka sa nevzdala a stále „rýpala“. Maminke naznačila, že to, čo vidí, nie je v poriadku a asi to bude vážnejšie ako si myslí. Žiaľ nemýlila sa. Pri prijímacom vyšetrení v Tetise pani primárka potvrdila jej slová a prvýkrát vyslovila moju prvú diagnózu: detská mozgová obrna (DMO) Maminke sa v tej chvíli zrútil svet. Prečo? Ako? Čo teraz? Ako to sama zvládnem? Tieto a mnohé iné otázky jej prebehli hlavou. Na šťastie je tu Katka. Maminke pomohla prekonať toto náročné obdobie a pripravila ju na tie najlepšie ale aj najhoršie scénáre. Ponúkla svoju náruč na vyplakanie ale aj pohrozila, že nie je čas na rúcanie sa a práve od teraz začal náš spoločný boj. V Tetise maminke ukázali veľa skvelých cvikov, ktoré sa mi nie vždy páčia ale keď musím, tak musím!!!
Po príchode domov mi maminka s pomocou veľa dobrých ľudí nakúpila „celú telocvičňu“ pomôcok, z finančnej zbierky sme dostali Bioptronovú lampu Zepter, masážnu podložku do vane, loptičky, ježkov, fit lopty...
Vďaka Katke mám teraz tú najlepšiu lekársku starostlivosť. Láskavo nás prijali do starostlivosti MUDr. Farkašovská a MUDr. Golianová v BB a postupne absolvujeme všetky možné aj nemožné vyšetrenia, ktoré ozaj potrebujem. Po každom vyšetrení prichádza nová diagnóza: Neurologická ambulancia - Spastická tetraplegická detská mozgová obrna kvadruspast.f, kineziol, uroveň II.st., mikrocefalia, hypotrofia, Perinatálna encefalopatia Očná ambulancia - Zraková porucha, hypermetropia, neukončená vaskularizácia sietnice, okuliare dioptrie +3,0 Ds. nosiť celý deň, zraková stimulácia, Endokrinologická ambulancia - DMO kvadruspat.forma ,perinat.encefalopatia,telarché praecox, Pľúcna ambulancia - Alveolové a parietoalveolové stavy Rehabilitačná ambulancia - Oneskorené dosiahnutie očakávaného stupňa fyziologického vývinu, neukončený 3. trimenon Ortopedická ambulancia - DMO- výrazne opozdený psychmot. vývoj, naznačený skrat ľavej DK, ľavostranná symptomatika susp subluxácia ľavej koxy, equinozita ľaveho chodidla, vysoké dlahy DK Zvyšné vyšetrenia, ktoré nás čakajú kardiologické, alergologické, dermatologické, gastroenterologické.... Ďalej čakáme na výsledky z genetickej ambulancie. Nie sú to najlepšie vyhliadky na šťastný a bezstarostný život. Čakajú nás ešte mnohé prekážky a výzvy, no my sa s maminkou nevzdáme a budeme bojovať. Maminka má aj superpomocníčku, moju sestričku Peťku. Vždy keď ju mamika požiada, rada a ochotne pomôže s čím vie.
Dňa 21.6.2023 sme znovu navštívili špecializovanú rehabilitačnú nemocnicu v Dunajskej Lužnej. Po prijatí nás pani primárka, pochválila že sme trošku pokročili od januára. No bohužial nám oznámila že mám ľavú nožičku kratšiu, že nemám v poriadku očká, že je potrebné používať kontrastné senzorové hračky. S fyzioterapeutkou Mirkou sme cvičili staré, ale aj nové cviky. Veľmi som sa snažila aj keď s plačom ale odcvičila som všetko čo bolo potrebné. A náš boj pokračuje...
Ak ste sa dočítali až sem, iste sa pýtate „A kde je otec dieťaťa?“ No, čo povedať? Zbabelo nás opustil a nechal nás v tom baby samé. Ešte si drzo dovoľuje obviňovať ma, že si to všetko vymýšľam.
Momentálne si nemôžeme dovoliť ani samostatné bývanie, bývame teda u mojich rodičov v jednej izbe 4x5m, žijeme len z rodičovského príspevku a výživného na moju prvú dcérku Peťku. Otec Lucinky neplatí výživné aj keď na to určite peniaze má, len sporadicky pošle 50-100E. Všetko už riešim cez súd, ale je to na dlho. Pre seba nežiadam nič, len nech sa moje dievčatko postaví na svoje vlastné nôžky.
