Autista Danielko

Zo dňa na deň sa nám pretočil život hore nohami. Danielkov zdrav stav sa veľmi zhorsil. Danielko sa dostal do štádia že jeho hlavička prestala akceptovať bývanie na byte. Záchvaty mal od rána do rana. Danko mal podozrenie nádor na mozgu.Potvrdila sa mu aj  nová diagnóza ku všetkým čo už ma.Touretov syndrom. Zo dna na deň sme museli odist bývat z bytu na našu chatku kde sme budovali vďaka vám farmicku Dankovi. Práve toto miesto je jedine ktore Danko akceptuje.  Na tejto farmivke bola jedna miestnosť 4x4. Bez vody. elektriny a plynu. Áno neodradilo nás to.Kurime drevom v priečke. Vodu nosíme v bandaskach... Rozhodli sme sa bojovať za Danielka dalej. Za jeho šťastie. Napriek tomu že podmienky na bývanie budú veľmi tazke. Začali sme prerabat aby sa aspoň trochu naše podmienky na bývanie zlepšili. No manžel musel odísť z práce skrz Danielkovi zdrav stav. Tým sa zhoršila finančná situácia ešte viac. Chodil aspoň na brigády aby sme mali  príjem. Brigádu mal poblíž nás ak by sa čokoľvek stalo aby rýchlo prisiel.Po dvoch týždňoch sa mi pokazilo auto ktoré som využívala pre Danka.No žiaľ momentálne doma úplne.nakolko mám ja zlomené rebro a po troch týždňoch zas mám ešte zapálenú zilu po Covide. Netušíme kedy budem môcť sa zacat starať opäť o Danka aby mohol opäť aspoň na brigády. Momentálne nedokážeme zaplatit všetko a pritom aby zostalo aj na stravu,cestovanie do skoly a lekárov z opatrovatelskeho. Auto nemáme tiež stále opravené nakoľko oprava bude od 300 e viac. Prosíme Vás o pomoc finančnú  ako na potraviny.drogeriu.a aspon trošku o krajske Vianoce.a tiež zo srdca prosíme o pomoc s prerabkou aby sme s Danielkom mohli byvat na jeho najobľúbenejším mieste na jeho farmicke ktorá mu je terapiou.Zo srdca Vás všetkých prosím za nášho Danielka,za nás aby sme prekonali toto ťažké obdobie.      Danielkov pribeh mnohi poznate,no trosku sa Vam pripomenieme.Danko je skoro 17 rocny chlapec.Napriek tomu je to vecne dieta.Par diagnoz nam komplikuje trosku zivot,no my sme sa nikdy nevzdali.Danielko ma kortiko subkortikalnu atrofiu mozgu detsku mozgovu obrnu,centralny hy potonicky syndrom, pervazivnu vyvojovu poruchu autizmus,stredne tazku mentalnu retardaciu,epilepsiu.Dankoma mieru funkcnej poruchy 70% a potrebuje 24 h starostlivost.Lekari mu nedavali nadeje,ze sa nauci rozpravatch,odit.No my sme bojovali,len ja a on doma,nakolko rehabiitacie nezvladal.Naucil sa prve slova,dnes pekne rozprava cele vety, komunikuje aj s cudzimi ludmi.Po pohybojej stranke sme sa naucili stat na vlastnych nozkach, udrzat rovnovahu a neskor sme sa zacali venovat sportovym aktivitam.Danko sa naucil kolobezkovat,korculovat a dokonca uz bicykluje bez pomocnych koliesok.Sport nam velmi pomaha,natahuju a spevnuju sa mu svaly a slachy.Naucili sme sa pisat velku abecedu a rozpoznavat pismenka.Dnes uz citame jednoduche slova.Momentalne navstevuje skolu 3x do tyzdna na 3vyucovacie hodiny.Dnielkov zdravotny stav sa rapidne zacal zhorsovat nastupom predčasnej puberty.Ziadne procedury a lieky nezaberali vsetko zacalo mat opačny ucinok a lieky vyvolavali agresivitu.Danko z nicoho nic zacal kricak,buchat dupat,zmeteny lezal casto na zemi a vydaval len zvuky,zachvaty trvali hodinu aj dlhsie,pocas zachvatu udieral aj mna,zial udrzat sa ho nedalo nakolko uz je vyssi odo mna.Ked som drzala ruky buchol ma hlavičkou alebo kopal,alebo pohryzol,musela som vydrzat aj ked som plakala s nim,lebo keby som ho nedržala vobec ubližil by sam sebe.Bolo to tazke bojovat s nim.Boli tzydne kedy sa nedalo ist ani z bytu von,nechodili sme do skoly,nezaberali lieky,zo dna na den viac a viac agresivnejsi,akoby nevnimal nikoho okolo seba,ubližoval sam sebe.Bala som sa aj zaspat aby sa nieco nestalo.Plakala som s nim ked mal zachvat,nevedela som mu pomoct a najhorsie,ze on sam mi nepovedal co chce,nevedel bol zmeteny akoby ste videli dezorientovaneho človeka.Bolo to zufalstvo.Jedneho dna som začala chodit na zahradku kde mal Danko par sliepociek,toto miesto mal vzdy velmi rad a celkovo mal rad prirodu a prechazky po nej.Bol to risk ist autom niekam aby nerozbil okno,ale nemala som na vyber.Pre mna bol tento den zufaly pokus o unik z realty, ako sa nezblaznit a zvladnut tento boj.Na zahradke sa stal zazarak.Danko po prichode tam utekal za sliepkami,dve hodiny cupel pri nich a sledoval,potom ich aj nosil na rukach,bozkaval tulit sa s nimi..Ja som plakala.To bolo nieco neuveritelne  ked po dvoch mesiacoch vidite kludne dieta a stastne.Ano zachvaty neprestali zo dna na den a aj su do dnes,len nie tak ako boli.Na zahradke mame aj malu chatku tak sme tam aj spavali cca kazdy treti den.Videla som ze je lepsi, kazdym dnom sa zdravotny stav zlepsoval.Znova to bol ten pojaseny a hyperaktivny Danko.Doslovne mal slepaciu terapiu.Vtedy som pochopila,ze sliepocky su pre neho terapia.Mala som pocit ze som zanedbala nieco,ze som bola malo pozorna a som zla mama.Mala som vycitky.Vianoce boli pre neho asi najkrajsie lebo Jezisko doniesol vysnivane sliepky.Mna ako matku toto velmi motivovalo ako bod zaujmu pre Dankovu buducnost.povedala som si,že v nom vypestovat nejaky zmysel života,aby sa necitil v dospelosti neuzitocny.Chcela som ho naucit pristupovat zodpovedne k starostlivosti o sliepocky.Vybudovat mu malu farmicku,kde bude citit že je to jeho kralovstvo a bude tam stastny .Zaroven som chcela ,aby tam mal ihrisko,kde by sa zahral,vybil detske hormony.Nakolko je uz velky a jeho socialne citenie a prisposobovanie sa hre malych deti na detskom ihrisku uz neni realne.Ked sa dieta 1,8 m vysoke rozbehne medzi male deticky vydavajuci zvuky od radosti ,buchajuci dlanami a vyskanim..deticky sa ho zlaknu a utekaju od neho a starsie deti sa vysmievaju z neho.Zatial tomu nerozumie,ale nechcem aby sa citil menejcenny,odstrceny,ponizovany a nepochopeny.No na druhej strane aj ked je velky a bude stale starši ,mentalne bude večne dieta a do urcitej miery stale hravy a detska preliezka ci smyklavka a hojdacka mu budu kamaratmi aj v neskorsom veku.Musim rozmyslat,ze raz sa aj ja poberiem na druhy svet a nechcem aby Danko zostal len predmetom na premiestnenie do ustavu.Chvcem aby nasiel zmysel zivota,nieco co by ho tesilo,naplnalo a zaroven mozno aj zivilo.Ked sa nauci o sliepocky a mozno aj ine domace zvieratka starat ,moze mat krasne remeslo v rukach aj bez maturity.A tym mozno dokazeme,ze handikep neznamena neschopnost a nemoznost dostat sancu na vlastny nazor a vlastny zivot a dokazat nieco.chcem aby sa naucil zodpovednosti nie len o sliepky ale aj o seba.A na druhej  strane  to bude pre neho stale terapia.Mozno neviem pismenkami dobre popisat svoje pocity,umysly, emocie zo vsetkeho co mam v hlave,chcem aby mal nejake zazemie.Zacali sme sliepockami. postupne pribudali dalsie zvieratka ako zajace,morky ,husky.vybudovali sme huskyDalsia dolezita vec je ze Danko ma svoje ihrisko,ma svoj drevenny domcek ,smyklavku a hojdacky.Danielkova farmicka dala domov aj vyhodenemu psikovi z ulice. Danko uz ma aj ovecky a kozicky.Uprimne zo srdca dakujeme vsetkym co ste nam pomohli dopracovat sa tam kde sme sa dostali,vybudovat to co sme uz vybudovali.Bez vasej dobrosrdecnosti a stedrosti a zaroven empatii voci Danielkovi,by sme to nezvladli.