Prosím pomôžte nášmu synčekovi Alexíkovi dostať sa na potrebnú liečbu do Egypta.

Náš príbeh
Alexík, náš synček sa narodil 21.2.2012 ako krásny, zdravý, vytúžený a usmievavý chlapček. Nemali sme žiadne problémy. Celé tehotenstvo a pôrod bolo bez komplikácií a chorôb. Začal sa náš šťastný život v trojici. Radostný smiech, plač, kúpanie, prebaľovanie, proste všetky krásne bábätkovské starosti. Boli sme s manželom neskutočne šťastní a hrdí rodičia. Hrdí sme do dnes, no naše bezhraničné šťastie prekazil jeden nezabudnuteľný deň.
V stredu 3. mája 2012 sa nám zmenil celý svet. Alex bol zahlienený a veľmi kašľal. Samozrejme, zašli sme s ním k lekárke a tá predpísala prislúchajúcu liečbu a spravila výtery. Na druhý deň poobede Alex nechcel prijímať potravu, nemal vetry, nekakal. Večer sa mu zle dýchalo. Začali sme sa s manželom naozaj obávať. Nebol schopný prijať kvapky, začal byť apatický, akoby nedýchal. Zobrala som ho na ruky a zatriasla ním. Chytala nás panika. Zakašľal, chytil dych, ale stále nás nevnímal. Utekali sme na pohotovosť, odtiaľ na rontgen pľúc, kde Alex začal zvracať. Vrátili sme sa na detské oddelenie, kde si nás nechali do druhého dňa. Cez noc sa nič nezlepšovalo. A aby toho nebolo málo, ráno mal nafúknuté bruško a stále zvracal. Večer o piatej sme v sanitke cestovali do Detskej fakultnej nemocnice v Košiciach.
To čo nasledovalo sa dá opísať ako nočná mora, ktorá príde, lenže v našom prípade už nechce odísť preč. Operácia brušnej dutiny – “zauzlené” črievka. Okrem toho infekcia v celom tele a silný obojstranný zápal pľúc. Aj v takomto stave ho však museli bezodkladne operovať, inak by náš anjelik zomrel.
Nočná mora nekončila, Alexovi po operácii začali zlyhávať všetky orgány. Lekári boli nútení dať Alexíka do umelého spánku v ktorom bol tri týždne a bol napojený na umelej pľúcnej ventilácii. Antibiotická liečba však nezaberala,museli mu ju meniť trikrát,keď konečne zareagovalo jeho telíčko.Boli sme bezmocní a zúfalí,keď nám pani doktorka každý deň opakovala stále to isté, ešte sme nevyhrali,každú hodinu sa Alexov stav môže zhoršiť.
Bolo to pre nás nesmierne ťažké a náročné. Boli sme presvedčení, že sa nám zrútil svet. Tie hrozné pocity bezmocnosti sa nedajú opísať. Vidieť vlastné dieťatko s množstvom hadičiek, ktoré mu vychádzajú z malého telíčka, vedieť, že vám neostáva nič iné, len čakať, modliť sa a veriť v uzdravenie svojho milovaného dieťatka je ten najhorší pocit aký si rodičia vedia predstaviť. Bojovali sme každý deň a zo všetkých síl. Najväčším strachom bol však strach o Alexíkov život.
Na oddelení ARO bol Alexík mesiac. Postupne ho začali odpájať z pľúcnej ventilácie a preberať z umelého spánku. Vďaka pánu Bohu sa Alex postupne začal udychávať,potom ho napojili na kyslík a čakali ako to pôjde…tie malinké pľúcka to zvládli. Po náročnom a veľmi dlhom mesiaci sme boli preložení na detské lôžkové oddelenie. Alexík bol však aj naďalej prísne sledovaný a izolovaný sám na izbe. Jediný človek, samozrejme okrem lekárov a zdravotného personálu, ktorý mohol byť s ním bola jeho mamička.
Naša viera v nádej na uzdravenie nášho jediného a milovaného synčeka sa začala vyjasňovať a boli sme presvedčení, že všetko zlé už máme za sebou, že naša mesačná nočná mora sa začne vytrácať a náš život bude opäť slnečný a krásny ako predtým. Verili sme, že náš synček sa po náročnom pobyte v nemocnici začne na nás usmievať, opäť začne gagotkať, vnímať, plačkať, cmúľať si palčeky.
No radosť z prekonaného zla trvala len krátko. Absolvovali sme kontrolnú magnetickú rezonanciu po ktorej nám pani doktorka povedala o veľmi ťažkom a silnom poškodení mozgu.
Počas predoperačných a pooperačných komplikáciách došlo k nedostatočnému okysličeniu mozgu, čo spôsobilo ťažké poškodenie mozgu s následným rozvojom DMO – kvadruspastickej formy, ťažkej mentálnej retardácii, mikrocefálie. Hepatálne zlyhanie spôsobilo toxickú hepatopathiu.Alexík má 1. rok. Ale náš anjelik nesedí, nelozí, neotáča sa, negagotká, nepovie ani slovko a čo je najhoršie nie je schopný obdarovať nás ani úsmevom.

http://alex.viaweb.sk/nas-pribeh/