Prosba o pomoc - financie na chemoterapiu

Rakovinu mi diagnostikovali v roku 2018 po viac ako mesačnom trápení, kedy som chodila od lekára k lekárovy a nikto nič nezistil. Nakoniec som si zavolala záchranku a na CT vyšetrení objavili ložisko v mozočku. Nasledovala operácia, kedy nádor úspešne vyoperovali. Nádor bol metastáza. Začalo sa hľadanie primárneho ložiska, čo vyžadovalo dlhší pobyt v nemocnici. Počas tohoto pobytu zistili, že primárne ložisko sa nachádza v hrubom čreve. Operačne tento nádor vyoperovali a začala sa mi črtať nádej na normálny život.  Po asi 3 mesiacoch od operácie tumoru na mozočku sa metastáza znovu objavila a tak nasledovala ďalšia operácia. Počas tejto hospitalizácie odišiel z tohoto sveta aj môj otec, ktorý mal rakovinu pľúc a nestihla som sa s ním ani rozlúčiť. Absolvovala som ďalšiu operáciu, čo znamená dve operácie počas jednej hospitalizácie. Nasledovali rádioterapie, aby sa zamedzilo opätovnému nárastu metastázy. Toto bolo aj úspešné a na dva roky mi "dala pokoj". Tu sa začal kolotoč chemoterapií, ktoré som absolvovala každé dva týždne. Lekár použil všetky možnosti ktoré boli pre mňa vhodné. Jeden druh liečby zaberal viac ako rok, nakonic však prestal účinkovať a tak siahol po ďalšej kombinácií liekov, ktoré účinkovali  cca. 6 mesiacov. Nakoniec však aj tieto prestali účinkovať. Metastáza v mozočku sa objavila znovu a tak som šla na ďalšiu operáciu. hneď po príchode z nemocnice som prekonala Covid-19 a myslela som si že už bude dobre. Veľmi som sa mýlíla. Lekár podal žiadosť o výnimku na úhradu nekategorizovanej liečby. Avšak ani po dlhom doťahovaní sa s poisťovňami som sa k liečbe nedostala. Žiadosť bola podaná o lieky Lonsurf (3200€ na mesiac) a Stivarga (4500-5000€ na mesiac). Poisťovňa argumentovala tým že to nepreplatia z finančných dôvodov, resp. preto že môžu ale nemusia. K tejto liečbe sa svojpomocne nemám ako dostať, keďže žijeme z môjho invalidného dôchodku a manželovho platu. Som tiež matkou dvoch detí, ktoré aj s manželom nadovšetko milujem a chcem s nimi stráviť ešte čo najviac príjemných chvíľ. Choroba mi vzala veľa síl, dva krát som Vianočné sviatky nestrávila s rodinou ale na nemocničnom lôžku a nemola som sa ani rozlúčiť s otcom, vzala mi tie dôveru v to, že systém sa o občanov v núdzi postará. Čo mi však choroba nevzala, je dôvera v to, že ľudia si navzájom vedia, môžu a chcú pomôcť. Všetkých Vás teda veľmi pekne prosím o pomoc.