Za jedinú noc sme prišli o domov
Trvanie výzvy:
16. júla 2010 - 16. júla 2012
Cieľ výzvy
Ak má niekto z vás nazvyš trochu peňazí, prosíme, pomôžte nám, aby sme si mohli znovu zabezpečiť bývanie. Chceme žiť slušne a šťastne ako pred zosuvom pôdy. Vopred vám úprimne ďakujeme!
Autor výzvy
Príbeh
Za jedinú noc sme prišli o domov
Prečítajte si beznádejný príbeh rodiny, ktorej členovia sa za jedinú noc stali bezdomovcami.
Sme jedni z tých, ktorí 4. júna 2010 pri zosuve pôdy v Nižnej Myšli prišli o strechu nad hlavou. O mesiac neskôr, 8. júla 2010 náš dom zbúrali, pretože mal narušenú statiku.
Nič sme nikdy nevyhrali, nič nezdedili, život sa s nami nemaznal. Podarilo sa nám ale zabezpečiť si slušné bývanie, vlastnú strechu nad hlavou. Dnes nemáme nič, len zrúcaninu toho, čo bolo niekedy našim domovom. Stačila jedna noc a my sme prišli o domov.
Ani po roku sa nám nepodarilo vyriešiť otázku nášho bývania, aj keď vďaka dobrým ľuďom a nadáciam sa nám podarilo vyzbierať aspoň trošku peňazí. Primálo na to, aby sme sa ale dokázali odsťahovať z kontajnera v Nižnej Myšli.
Tohto roku navyše náš syn sa oženil a do rodiny nám pribudlo aj bábätko. Bývame stále v kontajneri v Nižnej Myšli a ešte určite v ňom budeme dlho bývať. Pomoc ľudí je nezištná, ďakujme za ňu. My už len veríme, že sa stane zázrak. Boli by sme radi, keby keď náš vnúčik začne o rok chodiť, bolo by krásne, keby sme mali všetci opäť spolu strechu nad hlavou a žili šťastne ako predtým. Psychicky už nevládzeme, sme vyčerpaní, pretože nevidíme jasnú budúcnosť. Už naozaj asi pomôže len zázrak. Viete, keby ľudia ktorí majú milióny, vedeli sa podeliť s tými, čo im chýbajú, bolo by na svete krásne. Ďakujeme všetkým za pomoc, zíde sa nám. Len ten nás pochopí, kto to isté zažije.
Nič sme nikdy nevyhrali, nič nezdedili, život sa s nami nemaznal. Podarilo sa nám ale zabezpečiť si slušné bývanie, vlastnú strechu nad hlavou. Dnes nemáme nič, len zrúcaninu toho, čo bolo niekedy našim domovom. Stačila jedna noc a my sme prišli o domov.
Ani po roku sa nám nepodarilo vyriešiť otázku nášho bývania, aj keď vďaka dobrým ľuďom a nadáciam sa nám podarilo vyzbierať aspoň trošku peňazí. Primálo na to, aby sme sa ale dokázali odsťahovať z kontajnera v Nižnej Myšli.
Tohto roku navyše náš syn sa oženil a do rodiny nám pribudlo aj bábätko. Bývame stále v kontajneri v Nižnej Myšli a ešte určite v ňom budeme dlho bývať. Pomoc ľudí je nezištná, ďakujme za ňu. My už len veríme, že sa stane zázrak. Boli by sme radi, keby keď náš vnúčik začne o rok chodiť, bolo by krásne, keby sme mali všetci opäť spolu strechu nad hlavou a žili šťastne ako predtým. Psychicky už nevládzeme, sme vyčerpaní, pretože nevidíme jasnú budúcnosť. Už naozaj asi pomôže len zázrak. Viete, keby ľudia ktorí majú milióny, vedeli sa podeliť s tými, čo im chýbajú, bolo by na svete krásne. Ďakujeme všetkým za pomoc, zíde sa nám. Len ten nás pochopí, kto to isté zažije.
