OBNOVUJEME DOM, KTORÝ VYCHOVÁVA
Trvanie výzvy:
21. januára 2014 - 31. decembra 2014
Cieľ výzvy
REKONŠTRUKCIOU DOMU ZABEZPEČIŤ KONTINUITU VÝCHOVNO-VZDELÁVACEJ PRÁCE PRE MLADÝCH
Autor výzvy
Príbeh
OBNOVUJEME DOM, KTORÝ VYCHOVÁVA
UŽ GENERÁCIE MLADÝCH KOPANČÁROV ZAŽILI STARÝ DOM NA KRÍŽOVEJ ULICI V TRNAVE, V KTOROM SESTRY SALEZIÁNKY OD ROKU 1945 PONÚKAJÚ VÝCHOVNO-VZDELÁVACIE AKTIVITY. VLHKOSŤ VŠAK ROBÍ SVOJE A DOM NEVYHNUTNE POTREBUJE REKONŠTRUKCIU.
Kopánka je okrajová štvrť Trnavy, ktorá bola v prvej polovici 20. storočia obývaná chudobnými robotníkmi, preto začali saleziánky po svojom príchode z Talianska pracovať práve tu. Dom na Krížovej ulici sa stal miestom výchovy - dievčatá sa učili ručné práce aj náboženstvo, nacvičili desiatku divadelných predstavení, prichádzali na duchovné obnovy, založili si knižnicu.
Pani Mária Vopátová, rod. Blatnická (narodená 1926) si spomína: „... V dome sa tisli deti z ulice, ktoré boli rady, že sa tu aspoň zohrejú – u nich doma sa často nekúrilo. Sestry nám boli hocikedy k dispozícii. Nacvičovali s nami spev, učili nás háčkovať, maľovať, ale aj slušne sa všade správať a vedieť sa zachovať v každej situácii. Kto bol hladný, dali mu jesť.“
V roku 1950 bola činnosť násilne prerušená komunistami. Budova bola saleziánkam vrátená až po 40 rokoch, v roku 1991 tu bol zriadený noviciát. Dnes tvorí komunitu 5 sestier, 3 postulantky a 3 aspirantky. Ich život patrí Bohu a mladým. Špeciálnu pozornosť venujú tým, ktorí pochádzajú z neúplných rodín, zo sociálne slabého prostredia, majú poruchy učenia, ADHD ap.
Mládežnícke stredisko Laura ponúka stretká, krúžky, doučovanie, oratórium, aj možnosť individuálnej práce s deťmi (podrobnejšie v prílohe). Obľúbené sú tábory, výlety, tvorivé dielne pre deti i rodičov, oslavy sviatkov i vzdelávacie podujatia pre animátorov.
Našim cieľom je, aby bol dom na Krížovej ulici dôstojným domom prijatia, v ktorom každý nájde otvorené dvere. Preto by sme ho chceli postupne zrekonštruovať, aby bol:
1. bezpečný a neohrozoval zdravie
2. úsporný na energie, a tak ekonomicky výhodný
3. estetický a útulný – vychovávajúci obyvateľov aj návštevníkov k jednoduchému životnému štýlu a zmyslu pre krásu (výchovné prostredie je jeden z dôležitých aspektov preventívneho výchovného systému)
Tento cieľ by sme chceli naplniť tým, že postupne
- vymeníme okná za plastové,
- odstránime vlhnutie domu tým, že ho podrežeme,
- vymeníme elektrické vedenie v celom dome,
- dom zateplíme a dáme urobiť novú fasádu.
V dome sme priebežne urobili viac menších opráv a vylepšení, vymenili sme prvé okná. Z prostriedkov, ktoré komunita má, však nedokáže uskutočniť väčšiu rekonštrukciu, ktorá by bola konečným riešením. Príjmy sestier sú nízke, finančné príspevky aspirantiek a postulantiek tiež. Sestry pracujú na čiastočný úväzok ako učiteľky v škole, dve z nich zároveň študujú pedagogiku na vysokej škole, jedna sestra pracuje aj v Diecéznom katechetickom centre. Mladým v stredisku sa všetky venujú dobrovoľnícky, teda zadarmo.
Výchovno-vzdelávacia činnosť v dome je otvorená pre každého. Financovaná je z účastníckych a členských poplatkov detí, dotácie MŠVVaŠ SR, príp. iných grantov ap. Tieto zdroje sa však nedajú použiť na rekonštrukciu. Preto sa obraciame s prosbou o finančný príspevok na vás. Budeme rady, ak nám pomôžete uskutočniť aspoň niektorú z vyššie uvedených prác. Dom chceme naďalej využívať pre potreby formačnej komunity a miestnych mladých. Zároveň vás chceme ubezpečiť o tom, že na našich dobrodincov pamätáme v každodennej modlitbe.
Pani Mária Vopátová, rod. Blatnická (narodená 1926) si spomína: „... V dome sa tisli deti z ulice, ktoré boli rady, že sa tu aspoň zohrejú – u nich doma sa často nekúrilo. Sestry nám boli hocikedy k dispozícii. Nacvičovali s nami spev, učili nás háčkovať, maľovať, ale aj slušne sa všade správať a vedieť sa zachovať v každej situácii. Kto bol hladný, dali mu jesť.“
V roku 1950 bola činnosť násilne prerušená komunistami. Budova bola saleziánkam vrátená až po 40 rokoch, v roku 1991 tu bol zriadený noviciát. Dnes tvorí komunitu 5 sestier, 3 postulantky a 3 aspirantky. Ich život patrí Bohu a mladým. Špeciálnu pozornosť venujú tým, ktorí pochádzajú z neúplných rodín, zo sociálne slabého prostredia, majú poruchy učenia, ADHD ap.
Mládežnícke stredisko Laura ponúka stretká, krúžky, doučovanie, oratórium, aj možnosť individuálnej práce s deťmi (podrobnejšie v prílohe). Obľúbené sú tábory, výlety, tvorivé dielne pre deti i rodičov, oslavy sviatkov i vzdelávacie podujatia pre animátorov.
Našim cieľom je, aby bol dom na Krížovej ulici dôstojným domom prijatia, v ktorom každý nájde otvorené dvere. Preto by sme ho chceli postupne zrekonštruovať, aby bol:
1. bezpečný a neohrozoval zdravie
2. úsporný na energie, a tak ekonomicky výhodný
3. estetický a útulný – vychovávajúci obyvateľov aj návštevníkov k jednoduchému životnému štýlu a zmyslu pre krásu (výchovné prostredie je jeden z dôležitých aspektov preventívneho výchovného systému)
Tento cieľ by sme chceli naplniť tým, že postupne
- vymeníme okná za plastové,
- odstránime vlhnutie domu tým, že ho podrežeme,
- vymeníme elektrické vedenie v celom dome,
- dom zateplíme a dáme urobiť novú fasádu.
V dome sme priebežne urobili viac menších opráv a vylepšení, vymenili sme prvé okná. Z prostriedkov, ktoré komunita má, však nedokáže uskutočniť väčšiu rekonštrukciu, ktorá by bola konečným riešením. Príjmy sestier sú nízke, finančné príspevky aspirantiek a postulantiek tiež. Sestry pracujú na čiastočný úväzok ako učiteľky v škole, dve z nich zároveň študujú pedagogiku na vysokej škole, jedna sestra pracuje aj v Diecéznom katechetickom centre. Mladým v stredisku sa všetky venujú dobrovoľnícky, teda zadarmo.
Výchovno-vzdelávacia činnosť v dome je otvorená pre každého. Financovaná je z účastníckych a členských poplatkov detí, dotácie MŠVVaŠ SR, príp. iných grantov ap. Tieto zdroje sa však nedajú použiť na rekonštrukciu. Preto sa obraciame s prosbou o finančný príspevok na vás. Budeme rady, ak nám pomôžete uskutočniť aspoň niektorú z vyššie uvedených prác. Dom chceme naďalej využívať pre potreby formačnej komunity a miestnych mladých. Zároveň vás chceme ubezpečiť o tom, že na našich dobrodincov pamätáme v každodennej modlitbe.
