Vyzbierame sa na parochňu?
Trvanie výzvy:
22. januára 2014 - 28. februára 2014
Cieľ výzvy
Vyzbierať peniažky na kúpu novej kvalitnej parochne. Nie z rozmaru. Z nutnosti.
Autor výzvy
Príbeh
Vyzbierame sa na parochňu?
Nie. Neľutujte ju. Mladú, hrdú ženu, ochotnú pomôcť každému a kedykoľvek, bez zbytočných rečí. Skvelú kamarátku, ktorá sa nenahnevá, ak sa neozvete dlhšie. Dobrého človeka, so srdcom na dlani, len sa o ňom nehovorí.
Dlhé ryšavé vlasy, nalíčené oči, úsmev na tvári a bezstarostnosť. Potrebuješ pomoc? Kedykoľvek. Potrebuje pomoc tvoj známy? A ona ho nepozná? No a čo? Kedykoľvek.
Dnes som sa dozvedela tú správu. Prikladám úryvok z blogu, venovaného IBA JEJ.
,,Sadni si" vyzvala ma a venovala mi pohľad do očí. Spýtavo som sa na ňu pozrela.
Trvala na svojom: ,,Sadni si".
Usmiala som sa a hlavou mi preblesklo, čo mi tento môj nezmar ide ponúknuť? Akú prácu, zas? Viete, ona je presne ten typ, že ak sa jej niečo nepodarí, alebo nejde tak, ako by malo, ju to nezloží. Skúša stále s energiou jej vlastnou. Ja neviem, kde sa tá žena dobíja :-).
Sadla som si. Spýtavo s jemným úsmevom som sa na ňu pozerala, očakávajúc pracovnú ponuku.
,,Potrebujem brigádu", povedala.
Neviem, ako som sa zatvárila, no asi som vyvalila oči z jamiek.
,,Fú... no pospytujem sa známych, aj vo svojej práci, ale tam odmietli aj mňa, ale za pokus nedám nič", povedala som jej s vedomím, že urobím maximum pre ňu tak, ako bola ochotná vždy aj ona. Spýtavý pohľad mi ale z tváre nemizol, nešlo mi do hlavy, že práve ona mňa žiada o pomoc...A ešte týkajúcu sa práce.
Pokračovala: ,,Vieš, mám hypotéku, úvery, teraz je to trochu s peniazmi slabšie, venujem sa tomu, čo stále, ale nejde to veľmi, tak by som potrebovala mať ešte niečo, kde by som mohla prísť, odrobiť, aby som zvládala splácať."
Pozrela sa na mňa a povedala: ,,Nezľakni sa. Niečo ti poviem, ale nezľakni sa, je to v pohode, hlavne kľud."
Pokračovala: ,,Mám nádor. Na prsníku. Už chodím na chemoterapiu."
Mimika mojej tváre musela vyzerať čudne, lebo ma chytila za nohu a povedala ,,Neboj sa, ja nezomriem. Hlavne kľud."
Oči sa mi zaliali slzami. Objala som ju a to už sme plakali obe.
Prišli moje otázky. Ako? Kde? Odkedy?
V skratke: nádor na prsníku 6x8cm. Tri mesiace, ako narástol. Kolotoč vyšetrení, lekárove slová, že sa môže poďakovať antikoncepcii, že prečo neprišla skôr, pričom pravidelné prehliadky absolvuje, že sa nádor musí operovať, ale treba ho zmenšiť, že je ohraničený, že treba chodiť na chemoterapiu...
Prichádza o vlasy.
Ale dnes bola pekná, nebolo vidieť nič. To, že keď si dá na plece kabelku, ktorá jej pricvikne vlasy a tie tam zostanú... To vie len ona.
Na túto vetu o kabelke a vlasoch som hlúpo zareagovala otázkou: ,,Bože, vieš čo to musí byť, keď ti takto vypadnú vlasy?"
Odpovedala: ,,Viem, Inga. Práve že viem, čo to je, ver tomu".
Ospravedlnila som sa jej, ale zasmiali sme sa na tom. Cez slzy, ale zasmiali.
Riešili sme parochňu, aj šatku... Aj ostrihanie ihneď, načo čakať na to, kedy vzniknú na hlave mapy?
Cena parochní sa pohybuje od 70-600Eur. Závisí od typu, veľkosti hlavy, dĺžky vlasov na parochni, kvality... Zdravotná posiťovňa preplatí do 30,-Eur.
Ja chcem, aby moje Slniečko bolo pekné. Aby mala na hlave niečo, čo nebude pichať, tlačiť, bolieť, odstávať, niečo, čo jej vietor neodfúkne. Lebo si to zaslúži.
Nemá peniaze ani na platenie hypoték. A aj keď má pekne naplánované, kedy jej bude po chemoterapii zle, kedy bude nepoužiteľná a kedy zvládne pracovať, chcem jej pomôcť a vyzbierať peniaze na parochňu. Na jej nový imidž. Aby jej vydržal, až kým nevyzdravie.
Lebo ona vyzdravie.
Povedala mi to, aj keď odchádzala.
,,Inga... ale ja neumriem... A neboj sa. Hlavne kľud".
Viem to. Viem.
Dnes som sa dozvedela tú správu. Prikladám úryvok z blogu, venovaného IBA JEJ.
,,Sadni si" vyzvala ma a venovala mi pohľad do očí. Spýtavo som sa na ňu pozrela.
Trvala na svojom: ,,Sadni si".
Usmiala som sa a hlavou mi preblesklo, čo mi tento môj nezmar ide ponúknuť? Akú prácu, zas? Viete, ona je presne ten typ, že ak sa jej niečo nepodarí, alebo nejde tak, ako by malo, ju to nezloží. Skúša stále s energiou jej vlastnou. Ja neviem, kde sa tá žena dobíja :-).
Sadla som si. Spýtavo s jemným úsmevom som sa na ňu pozerala, očakávajúc pracovnú ponuku.
,,Potrebujem brigádu", povedala.
Neviem, ako som sa zatvárila, no asi som vyvalila oči z jamiek.
,,Fú... no pospytujem sa známych, aj vo svojej práci, ale tam odmietli aj mňa, ale za pokus nedám nič", povedala som jej s vedomím, že urobím maximum pre ňu tak, ako bola ochotná vždy aj ona. Spýtavý pohľad mi ale z tváre nemizol, nešlo mi do hlavy, že práve ona mňa žiada o pomoc...A ešte týkajúcu sa práce.
Pokračovala: ,,Vieš, mám hypotéku, úvery, teraz je to trochu s peniazmi slabšie, venujem sa tomu, čo stále, ale nejde to veľmi, tak by som potrebovala mať ešte niečo, kde by som mohla prísť, odrobiť, aby som zvládala splácať."
Pozrela sa na mňa a povedala: ,,Nezľakni sa. Niečo ti poviem, ale nezľakni sa, je to v pohode, hlavne kľud."
Pokračovala: ,,Mám nádor. Na prsníku. Už chodím na chemoterapiu."
Mimika mojej tváre musela vyzerať čudne, lebo ma chytila za nohu a povedala ,,Neboj sa, ja nezomriem. Hlavne kľud."
Oči sa mi zaliali slzami. Objala som ju a to už sme plakali obe.
Prišli moje otázky. Ako? Kde? Odkedy?
V skratke: nádor na prsníku 6x8cm. Tri mesiace, ako narástol. Kolotoč vyšetrení, lekárove slová, že sa môže poďakovať antikoncepcii, že prečo neprišla skôr, pričom pravidelné prehliadky absolvuje, že sa nádor musí operovať, ale treba ho zmenšiť, že je ohraničený, že treba chodiť na chemoterapiu...
Prichádza o vlasy.
Ale dnes bola pekná, nebolo vidieť nič. To, že keď si dá na plece kabelku, ktorá jej pricvikne vlasy a tie tam zostanú... To vie len ona.
Na túto vetu o kabelke a vlasoch som hlúpo zareagovala otázkou: ,,Bože, vieš čo to musí byť, keď ti takto vypadnú vlasy?"
Odpovedala: ,,Viem, Inga. Práve že viem, čo to je, ver tomu".
Ospravedlnila som sa jej, ale zasmiali sme sa na tom. Cez slzy, ale zasmiali.
Riešili sme parochňu, aj šatku... Aj ostrihanie ihneď, načo čakať na to, kedy vzniknú na hlave mapy?
Cena parochní sa pohybuje od 70-600Eur. Závisí od typu, veľkosti hlavy, dĺžky vlasov na parochni, kvality... Zdravotná posiťovňa preplatí do 30,-Eur.
Ja chcem, aby moje Slniečko bolo pekné. Aby mala na hlave niečo, čo nebude pichať, tlačiť, bolieť, odstávať, niečo, čo jej vietor neodfúkne. Lebo si to zaslúži.
Nemá peniaze ani na platenie hypoték. A aj keď má pekne naplánované, kedy jej bude po chemoterapii zle, kedy bude nepoužiteľná a kedy zvládne pracovať, chcem jej pomôcť a vyzbierať peniaze na parochňu. Na jej nový imidž. Aby jej vydržal, až kým nevyzdravie.
Lebo ona vyzdravie.
Povedala mi to, aj keď odchádzala.
,,Inga... ale ja neumriem... A neboj sa. Hlavne kľud".
Viem to. Viem.
