S nekonečným hľadaním dosiahnuť úspech

Ahojte. 

Volám sa Ľuboš Husťak. Mám 40 rokov a pochádzam z Košíc.V osudný ďeň 4 júla, roku 2020 som nešťastné spadol z 11 metrovej výšky. Svet som začal vnímať až na na áre v Košickej nemocnici L.Pasteura. Zlomených bolo 9 rebier, mla som voda v pľúcach, takže nasledovala tracheotómia. a najhoršie zo všetkého zlomené stavce 4, 5 a 11. Dátumy si už presne nepamätám ale na traumatológii som bol od augusta do 4-tého septembra. Mal som šťastie a hned som dostal termín na rehabilitáciu do NRC v Kováčovej. Veľmi som sa potešil, lebo na toto zariadenie som počul len tie najlepšie hodnotenia. Pomaly som začal s cvičeniami, no začala ma bolieť pravá ruka a niektoré procedúry som nemohol absolvovať. Na RTG  mi zistili zlomeninu ešte od  júla. Tak som musel ísť koncom septembra naspäť do Košíc na operáciu. Odležal som mesiac s rukou v sádre. Nasledovala 2 týždňová rehabilitácia s rukou v novej nemocnici L.Pasteura a potom znova späť na 2 týždne na Traumatológiu do starej nemocnice. Prehliadnutá zlomenina ma stála niekoľko týždňov rehabilitácií a spomalila môj progres. Čo už asi to tak malo byť...

Začiatkom decembra som sa konečne vrátil k prerušenej liečbe do NRC Kováčová. Poctivo som cvičil až do 21.12. Počas vianočných sviatkov je systém taký, že pacientov posielajú domov. Môj stav vtedy bol a stále je: ochrnutý od hrude smerom nadol, paraplegik (obojstranné úplné ochrnutie spodných končaatín). Neviem ísť ani z postele do vozíčka a naopak. Musia má dávať so zdvihákom, tak isto aj kúpanie. Obliecť si viem len vrchnú časť oblečenia. V tomto stave bolo nereálne íst domov k mamine, ktorá je už dôchodkyňa a ja potrebujem celodennú starostlivosť. Na poslednú chvíľku sa mame podarilo vybaviť ubytovanie v Košiciach-Barci v DSS Via-lux. Strávil som tam celé Vianoce a Nový rok. Netráviť tieto sviatky s rodinou bol velmi zvláštny pocit...Sviatky skončili a ja som sa mohol znova vrátiť do Kováčovej. Zostávalo mi ešte pár týždňnov do 14 februára, kedy tu môj pobyt končil. Keď to zhrniem, moje pobyt v NRC Kováčová nemal nejaký želaný efekt. Nebola to súvislá rehabilitácia ale rozkúskovaná do 3 menšich. Nejaký effekt to malo, len škoda,že som to nemohol absolvovat v celku.

Už rok fungujem, alebo skôr žijem v DSS v Barci. Mesačné náklady na DSS sú cca 320€, pričom moj invalidný dôchodok mi uznali vo výške 240€. Z toho mi podľa zákona patrí 50 €, ako vreckové, ktoré aj tak potrebujem na tabletky. Každý mesiac teda za mňa mamina ešte dopláca, pričom je tiež už na dôchodku. Takže ja vlastne nič nemám a to som ešte (asi našťastie) slobodný a bezdetný. U nás v domove nemám možnosť rehabilitovať. Je to zariadenie pre skôr slabších a starších. Je tam síce posilňovňa ale vzhľadom na môj zdravotný stav to nieje to, čo by som potreboval. Súčasťou mojej diagnózy sú aj  veľmi silné spazmy (kŕče), beriem na to rôzne tabletky, no s niektorými spazmami si nevedia pomôcť ani fyzioterapeutky. 

Mojou šancou na lepší život je len cvičenie,cvičenie a opäť cvicčenie. Či už v DSS alebo formou sukromných zariadení.