Vojna a strata štvornohého kamaráta boli veľkým psychickým úderom pre Nasťu
Cieľ výzvy
Rehabilitácia v Adeli Centre
Príbeh
Vojna a strata štvornohého kamaráta boli veľkým psychickým úderom pre Nasťu
Skrývať sa sa s postihnutým dieťaťom v pivnici vôbec nie je ľahké a keď nastala možnosť odisť – zobrali sme si podstatné veci a nášho kocúrika a išli na evakuačný vlak.
Náš príbeh začína v roku 2013. Dlho sme sa s manželom tešili na príchod našej nádhernej dcérky Nasteňky. Jej narodenie sme prežívali ako veľké šťastie. Onedlho sme si však začali všímať že, naše dieťatko je iné. Po niekoľkých vyšetreniach jej bola stanovená diagnóza DMO. Tento verdikt nás zasiahol ako hrom z jasného neba.
Začal kolotoč rehabilitácii a vďaka nim urobila Nasťa vo veku 2,5 roka svoje prvé kroky. Usilovne sme v rehabilitáciách pokračovali a dcérka pekne napredovala.
V roku 2020 sa stala obrovskou bariérou rehabilitácie pandémia Covidu. Možnosti rehabilitácie boli obmedzené. Vyčkávali sme každý deň na uvoľnenie opatrení, len aby sme mohli začať znova rehabilitovať. Dočkali sme sa však ... vojny.
V prvý deň vojny sme sa v Kyjeve zobudili na výbuchy na susednej ulici, kam dopadali rakety. Niekoľko dni sme sa v našom krásnom meste schovávali po pivniciach. Stále sme počuli výbuchy raketových zásahov... Skrývať sa s postihnutým dieťaťom v pivnici vôbec nie je ľahké a keď nastala možnosť odisť – zobrali sme si podstatné veci a nášho kocúrika a išli na evakuačný vlak. Takého množstva ľudí na stanici a vo vlaku som v živote nevidela. Cestovali sme ako sardinky v plechovke – pritlačení jeden ku druhému... 8 hodín takejto cesty a následne na nás čakal prestup na ďalší vlak. Potom sme sa konečne ocitli pri hraniciach so Slovenskom.
Akonáhle sme prekročili hranicu, pocítili sme pokoj a starostlivosť ľudí. Boli sme na Slovensku vítaní a bolo o nás postarané. Dobrovoľníci nám našli ubytovanie, dostali sme oblečenie a stravu. Sme za to slovenskému národu nekonečne vďační.
Celá cesta a prechod cez hranice nás extrémne vyťažili. Stav Nasti sa o dosť pohoršil... Navyše, jej milovaný kocúrik, chorý na cukrovku, neprežil takú náročnú cestu. Úmrtie chlpatého kamoša bolo ďalším velikánskym stresom pre dcérku a tiež neprispelo k jej zdraviu...
Nachádzame sa v bezpečí, to je najdôležitejšie. Ale ťažko je mi vidieť ako sa pohoršil stav mojej Nasti. Veľmi jej chcem pomôcť a budem vám srdečne vďačná za podporu rehabilitácie, ktorú tak nutne potrebujeme!