Finančná pomoc na kúpu auta pre Sebastiana

Ahojte, volám sa Sebastian. Som 19-ročný chalan, ktorý nemá ľahký život. Posledné 3 roky môjho života neboli vôbec pre mňa ľahké. Bol som mladý športovec so sľubnou budúcnosťou v športe, no v roku 2019 mi prvý krát diagnostikovali zhubný nádor v pravom kolene. Tým sa pre mňa skončil bežný život, športu som musel dať zo dňa na deň zbohom a začalo pre mňa obdobie bolesti, trápenia sa a znovu som sa musel učiť chodiť keďže nádor v kolene bol tak veľký a zlý, že mi museli dať do nohy TEP-ku (totálnu endoprotézu). Moja kosť už nie je kosť ale titán s veľa obmedzeniami či už ohybovými alebo pri bežnom užívaní. Vyžaduje si to veľa cvičenia a veľa rekreácií. Pri dlhšom chodení a namáhaní sa, cítim obrovskú bolesť v nohe, cítim, že má už dosť, no musím ísť ďalej pretože nemôžem ostať v strede niečoho kvôli bolesti a dúfať, že niekto po mňa príde na aute. Nechcem sa už spoliehať a hlavne zaťažovať druhých tým, že ma musia všade voziť a robiť si čas tak, aby mohli byť k dispozícii mne. Inak povedané aby sa mi nikto nemusel prispôsobovať. Mám už 19 rokov čo je už dosť veľa na to aby som ďalšie roky trápil iných tým, že ma zavezú kam chcem a kam hlavne potrebujem. Prežil som dlhý čas trápenia na onkológii s chemoterapiou a dúfal, že keď to prežijem budem mať už konečne pokoj. Aj som ho mal... ale len na dva roky.

V decembri 2021 som dostal Covid vďaka ktorému sa zistilo, že sa mi rakovina vrátila... No tentokrát to bolo oveľa horšie... Vrátila sa do pľúc... Jedno z najhorších miest, kde sa mohla vyskytnúť. Bolo to horšie aj kvôli tomu, pretože to bol ten zhubný nádor z kolena čo sa mi vrátil. Presne ten istý typ... zhubný nádor na pľúcach... Týmto začal môj už druhý boj o život, no tento krát oveľa horší a náročnejší. Žiadny lekár si ma netrúfal na Slovensku zoperovať pretože sa s tým nikto u niekoho takého mladého nestretol. V hodine dvanástej sa našiel doktor, ktorý povedal že do toho pôjde. No stále nebolo nič isté. Oboznámil krstným rodičom, že ak ma otvorí a bude to moc zlé, tak ma zašije a nechá to tak. Vďaka Bohu sa tak nestalo a som stále nažive. Stáli pri mne všetci svätí a ochraňovali ma, aby operácia dopadla dobre. Teraz mám odobratý celý pravý pľúcny lalok a robené transplantácie ciev v ľavom pľúcnom laloku. Kvôli veľkému odobratiu aj zdravej časti pravého laloku, nebolo nutné podstúpiť chemoterapiu. Dostal som lieky, ktoré mi mali pomáhať, no namiesto toho mi robili kopu vedľajších účinkov kvôli ktorým som musel lieky vysadiť. Život po odobratí pľúcneho laloku sa ešte viac skomplikoval... Jedno "pľúce" musí zvládať okysličovať celé moje telo, ktoré nie je najmenšieho vzrastu. Nemôžem robiť nič namáhavé pretože moje dýchanie nestíha a vedie to k záchvatom kašľa a následne k zvracaniu . Dlhé prechádzky, túry, šport... na to všetko môžem na dosť dlhú dobu zabudnúť kým sa nenaučím bezchybne fungovať s polkou pľúc. Bežná cesta do obchodu ma veľmi unaví, nehovoriac o tom keď pracujem aby som prežil v daný mesiac. Kvôli zlej rodinnej situácii už nežijem s mojou matkou, bratmi a nevlastným otcom. Napriek mojej situácii mi prispievajú na život malou finančnou čiastkou. V nemocnici mi doktori povedali že horský a morský vzduch mi veľmi pomôže na moju kapacitu a regeneráciu zostatku pľúc, lenže bez auta mi to je ťažko. Musím sa vyhýbať kontaktom s veľa ľuďmi na jednom mieste (vlaky, autobusy a pod.) pretože som sa stal náchylným na bežné choroby, ktoré pri mojom stave budú mať neľahké priebehy a môže sa stať, že ich jedného dňa ani neudýcham. Nedokážem sa ani riadiť časmi autobusov a vlakov, pretože keď niečo potrebujem vybaviť, tak je dosť faktorov, ktoré ma potom ovplyvňujú ako napríklad počet ľudí predo mnou, rýchlosť vybavenia a iné kvôli ktorým sú ľudia niekedy až nútení utekať na spoj...  Ja takto fungovať nedokážem, neviem a nemôžem. Potrebujem auto aby som mohol byť sám sebe pánom na príchody a odchody a nemusel mať pri tom zbytočné zdravotné komplikácie a bolesti. 

Život bez zdravej nohy a bez polky pľúc je skutočne ťažký, pretože už nie som obmedzovaný iba v pohybe, ale aj v každodennom živote kvôli kapacite mojich pľúc. Častokrát neviem, čo mi robí viac problémov a bolesti. Našiel som si prácu, ktorú som zvládal udýchať, no kvôli mojim problémom s nohou ma z nej vyhodili. Snažím sa čo najviac zapadnúť do spoločnosti, no nie vždy to ide.

Nie som náročný. Potrebujem auto, ktoré bude zvládať na minimálne najbližších 7 rokov moje nadmerné používanie na časté kontroly v BA, v BB a presun do hôr a k moru keďže to môj zdravotný stav vyžaduje. Kritériá na získanie finančnej podpory na auto od štátu sú ťažké a tie ceny áut, ktoré spĺňajú kritériá nie sú vôbec malé. Preto som vytvoril túto zbierku. Mám schválený invalidný dôchodok, ktorý na dnešné ceny áut nepostačuje. Ako som už vyššie spomenul, nežijem s rodinou kvôli zlej situácii a zlým vzťahom takže od nich nedostanem žiadnu finančnú podporu na auto. Tento rok som ukončil 8-ročné štúdium na gymnáziu v Ružomberku. Do práce na TPP kvôli môjmu zdravotnému stavu nemôžem ísť. Iba na dohodu, inak povedané brigády. Nedokážem si moc zarobiť ani na brigádach pretože nevydržím veľa hodín robiť nejakú činnosť. V podstate som závislí na peniazoch od štátu a tým pádom nemám šancu si na auto našetriť. Preto vás prosím, všetkých tých, čo ste sa pri tejto zbierke zastavili, pomôžte mi. Som mladý človek, chcem žiť život aj keď ho mám aký mám, pretože mám pre koho žiť. Pre moju priateľku a priateľov, ktorý pri mne sú a dodávajú mi každodennú nádej na to, že tento život sa dá užívať aj taký aký je. 

Ďakujem všetkým, ktorí ste sa rozhodli prispieť a pomôcť mi tak pri kúpe auta a uľahčiť mi každodenné fungovanie.