Pomôžme Alžbetke s jej prvým krôčikom a podporme jej liečbu

V brušku bolo všetko v poriadku. Naše trápenie začalo pôrodom. Dodnes lekári nevedia príčinu. Bola som bez kyslíka a tak môj mozog stratil veľa vzácnych buniek, ktoré odumreli a zanechali mi odkaz v podobe epilepsie. Celá pravá strana tela bola pre mňa nepoužiteľná. Moji rodičia so mnou cvičili a venovali mi všetok svoj čas a vďaka tomu sa mi darilo napredovať. Keď som mala 10 mesiacov, dobehla som mojich rovesníkov. Veľmi sme sa všetci tešili. Radosť však netrvala dlho a ja som dostala kovid. Zapálilo sa mi všetko čo sa mi v mozgu zapáliť mohlo a ja som bojovala o život s obrovskou cistou. Tento boj som vyhrala, ale zanechal na mne následky, vraj doživotné. Doživotné, pokiaľ nebudem bojovat. Ja však bojovať chcem. Bojujem od svojho narodenia. Kovid ma vrátil späť a z nemocnice som prišla slabšia ako novorodeniatko. Svaly som mala ochabnuté, končatiny neprirodzene vykrútené a v žalúdku zavedenú sondu. Rodičia si chvíľku so mnou poplakali, aby nabrali novú silu a pustili sa do ďalšieho boja. Dnes som bez sondy a krásne papám sama. Svaly mám pevnejšie, v sede chvíľku usedím. Napriek veľkej snahe nepoužívam pravú ruku na uchopenie a mám slabšiu aj pravú nožičku. Kvôli menšiemu mozgu mám menšiu hlavičku ako ostatné detičky v mojom veku. Rada by som urobila prvý krôčik, vyslovila prvé slová a moji rodičia napriek obrovskej snahe to sami nezvládnu. Preto prosím o pomoc vás. Viem, že liečba kmeňovými bunkami ma posunie vpred. Je však veľmi drahá a aby mi pomohla musím ju absolvovať minimálne trikrát. A ja vám sľubujem, že každému budem rozdávať úsmev a budem dôkazom, že keď má človek podporu od ľudí a chuť bojovať tak dokáže aj nemožné. Ďakujem vám. Alžbetka